Odvody poistného do Sociálnej poisťovne

Nové podmienky samostatne zárobkovo činných osôb od 1. 1. 2000

S účinnosťou od 1. 1. 2001 vstúpil do platnosti zákon č. 467/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 274/1994 Z. z.), podľa ktorého došlo k zvýšeniu percentuálnej sadzby poistného na dôchodkové zabezpečenie o 0,5 %. V zmysle tejto právnej úpravy platí samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) poistné na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu, namiesto doterajších 27,5 %. Poistné na nemocenské poistenie sa od 1. 1. 2001 nezvyšuje a SZČO je ho naďalej povinná platiť vo výške 4,8 % z vymeriavacieho základu, ktorý je najmenej 4000 Sk mesačne (3000 Sk, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku a 2000 Sk mesačne, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku). To znamená, že poistné

do oboch fondov

Sociálnej poisťovne v úhrnnej výške z vymeriavacieho základu 4000 Sk predstavuje 1312 Sk (o 20 Sk viac ako predtým). Z najvyššieho vymeriavacieho základu 32 000 Sk predstavuje mesačné poistné sumu 10 496 Sk.

Nová právna úprava priniesla aj ďalšiu zásadnú zmenu, ktorú uvítajú najmä tí podnikatelia a živnostníci, ktorí boli držiteľmi živnostenského listu, ale z nejakého dôvodu nepodnikali a nemali teda žiadny príjem alebo ich príjmy boli také nízke, že po zaplatení povinných odvodov sa ich činnosť javila ako neefektívna. Na posúdenie účasti SZČO na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení je podstatná výška príjmu za rok 1999, ktorú treba preukázať v Sociálnej poisťovni výpisom z daňového priznania. Pokiaľ bol príjem SZČO za rok 1999 vyšší ako 100-tisíc Sk, je povinná naďalej platiť poistné podľa § 16 ods. 8 zákona č. 274/1994 Z. z., a to vo výške 4,8 % na nemocenské poistenie a 28 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu. Pod príjmom sa v tomto prípade rozumejú príjmy z podnikania a samostatne zárobkovej činnosti v zmysle ustanovenia § 7 zákona č. 336/1999 Z. z. o daniach z príjmov. To znamená, že

ide o príjmy

neznížené o výdavky. Tieto príjmy si nie je možné v tomto prípade zamieňať s vymeriavacím základom, ktorým je polovica z pomernej časti čiastkového základu dane. Pokiaľ bol príjem SZČO menej ako 100-tisíc Sk (resp. rovných 100-tisíc Sk), podľa novej právnej úpravy týmto SZČO zaniká povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a od 1. 1. 2001 do fondov Sociálnej poisťovne nemusí platiť nič. Samozrejme, že povinnosť zaplatiť poistné za december do 8. januára 2001, zostala. A je len vecou rozhodnutia podnikateľa alebo živnostníka, či bude dobrovoľne pokračovať v účasti na dôchodkovom zabezpečení, čo nová právna úprava tiež umožňuje. Ak sa rozhodne pre dobrovoľnú účasť na dôchodkovom zabezpečení, ktorá sa potom pre dôchodkové účely hodnotí ako doba zamestnania (najviac však v rozsahu desať rokov), je táto osoba

povinná platiť

poistné na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % s ňou určeného vymeriavacieho základu, najmenej zo sumy 4000 Sk (či 3000 Sk alebo 2000 Sk). Nová právna úprava však SZČO s príjmom nižším ako 100-tisíc Sk, neumožňuje dobrovoľné platenie poistného aj na nemocenské poistenie.

Možnosť podnikať bez povinnosti odvádzať poistné určite uvítajú aj mnohí dôchodcovia, ktorí si už v minulosti živnosťou prilepšovali k dôchodku, ale vlani ju pre povinné odvody aj z najnižšieho príjmu v prvom polroku radšej skončili. Samozrejme, tí dôchodcovia - SZČO, ktorých príjmy za rok 1999 prekročili sumu 100-tisíc Sk, budú musieť platiť na nemocenské poistenie i dôchodkové zabezpečenie rovnako ako ostatné SZČO.

Zmena sa týka aj osôb, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú tvorivú činnosť (na základe autorského zákona), profesionálnych športovcov a obchodných zástupcov. Zmenou § 4a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa od 1. 1. 2001 aj tieto skupiny osôb považujú za SZČO, a to bez ohľadu na to, či činnosť, z ktorej

majú príjmy,

vykonávajú podľa ich vyhlásenia sústavne alebo nie. Ohľad sa neberie ani na to, či už sú samostatne zárobkovo činnými osobami z dôvodu výkonu inej zárobkovej činnosti. Rozhodujúci je iba príjem z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti. Osoby uvedené v § 4a zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré sa podľa novej právnej úpravy stali SZČO iba od januára 2001, sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie až od 1. júla 2001, a to za predpokladu, že ich príjem za rok 2000 bol na základe daňového priznania vyšší ako 100-tisíc Sk. V takom prípade sú aj ony v zmysle § 18 ods. 4 zákona č. 274 /1994 Z. z. v znení zákona č. 267/2000 Z. z. povinné prihlásiť sa v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta trvalého pobytu, a to najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. To znamená, že svoju oznamovaciu povinnosť musia po prvý raz splniť do 8. júla 2001. Splnená bude aj vtedy, ak prihlášku pošlú faxom alebo poštou posledný, teda ôsmy deň. Poistné za júl 2001 musia zaplatiť najneskôr 8. augusta 2001.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v kalendárnom roku, v ktorom sa SZČO rozhodla pre osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu, teda pre paušálnu daň, je buď:

a) jedna šestina paušálnej dane, alebo

b) 2700 Sk mesačne, ak sa tejto SZČO poskytla úľava na dani podľa osobitného predpisu.

Pritom však platí, že pokiaľ nebola poskytnutá úľava na dani, vymeriavací základ je v zmysle § 16 ods. 10 zákona č. 274/1994 Z. z., najmenej 4000 Sk mesačne alebo 3000 Sk, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku, prípadne 2000 Sk ,ak ide o poberateľa invalidného dôchodku. Vymeriavacím základom je aj v tomto prípade najviac suma 32 000 Sk. Pokiaľ sa SZČO uplatňujúca si paušálnu daň obráti na pobočku Sociálnej poisťovne vo veci odvodov, musí preukázať výšku príjmov za rok 1999 výpisom z daňového priznania a súčasne výšku paušálnej dane na rok 2001 alebo preukázať skutočnosť, že jej bola poskytnutá úľava.

Sociálna poisťovňa,

Bratislava