Nórska cesta svojbytnosti

Záujem o prehĺbenie ekonomických kontaktov

Nórsko patrí medzi najbohatšie štáty Európy a sveta. Položartom, polovážne sa o krajine fjordov hovorí, že je tak bohatá, že si opakovane dovolí ten luxus nevstúpiť do Európskej únie (ktorá je najmä pre krajiny strednej a východnej Európy zárukou blahobytu). Za posledných päť rokov Nórsko zaznamenalo jeden z najrýchlejších rastov HDP v Európe (každý rok v priemere okolo štyri percentá - rýchlejší rast ako v EÚ), a to najmä vďaka svojim surovinám. Bohaté náleziská ropy a plynu v Severnom mori predstavujú až 15 % HDP a zaisťujú krajine nevídaný rozmach. Okrem zásob ropy a plynu sa nórska ekonomika spolieha aj na využitie vodnej energie, rybolov, lodný, drevospracujúci a papierenský priemysel, ale nezaostáva ani za trendmi informačného veku a rozvíja aj oblasti počítačovej technológie. Inflácia je takmer zanedbateľná a nezamestnanosť sa v posledných rokoch znížila na polovicu (menej ako 3 %), dokonca sú oblasti a sféry činností, kde je citeľná podzamestnanosť.

Špecifikom Nórska je, že kráča svojou vlastnou cestou. Je členom NATO (od jeho založenia), čím dalo najavo svoj nesúhlas so šírením komunizmu po druhej svetovej vojne, ale podobne ako Dánsko, trvá na neagresívnej povahe aliancie, a tak odmietlo umiestnenie spojeneckých leteckých síl na juhu krajiny, ako aj prítomnosť taktických jadrových zbraní. Je členom Schengenskej dohody, maximálne spolupracuje so štátmi Európskej únie, ale Nóri už dvakrát v referende - aj napriek snahám politikov - odmietli vstup do euroklubu. Podľa predsedníčky parlamentu Nórskeho kráľovstva Kirsti Kolle Grondahlovej, ktorá je na trojdňovej oficiálnej návšteve Slovenska, jedným z hlavných dôvodov neponáhľania sa do EÚ je obava o rozvoj poľnohospodárstva a najmä strach z vysídlenia veľkých aglomerácií po zániku prvovýroby. Okrem toho Nóri nezabúdajú na svoju historickú skúsenosť a vo všeobecnosti nedôverujú úniám a veľkým organizáciám. „Nemajú dobré skúsenosti z histórie, zo štyristoročnej únie z Dánskom a storočnej so Švédskom. Pojem únia je pre bežného Nóra strašný,“ vysvetlila psychologické pozadie nórskej mentality K. K. Grondahlová.

Neochota priamo sa podieľať na eurointegrácii však nebráni Nórsku využívať výhody z toho plynúce. Už roky „lanária“ kvalifikovanú pracovnú silu zo zahraničia. Najskôr to boli mentalitou blízke škandinávske štáty, potom aj Nemecko, avšak teraz Nóri vo veľkom rozhadzujú siete aj v strednej Európe. Minulý týždeň boli vo Varšave podpísané dve medzivládne dohody medzi Nórskom a Poľskom, ktoré umožnia lekárom a zdravotníckemu personálu z Poľska hľadať si zamestnanie v Nórsku. Ide o 3700 zdravotných sestier, 500 lekárov a 100 stomatológov. Podobný zámer možno vytušiť aj so Slovenskom, keďže šéfka nórskeho parlamentu tlmočila na stretnutí s predsedom NR SR záujem svojej krajiny vytvoriť možnosť uplatnenia sa slovenským lekárom a stredného zdravotníckeho personálu v Nórsku a zároveň posilniť ekonomické kontakty podnikateľských subjektov.

Iaromír Novák