Paradoxy jednej rezignácie

Mandelson zrejme končí politickú kariéru

Minulotýždňová demisia ministra pre Severné Írsko Petera Mendelsona vážne rozbúrila politické vody vo Veľkej Británii. Aféra navyše zahaľuje ostrov oparom nelogickostí a nejasností.

Najkomickejšie v celom príbehu pôsobí vystupovanie indického miliardára, ktorý pomohol Mandelsonovi príspevkom 1,4 miliardy USD na Miléniový dóm, a tento mu v rámci vďačnosti mal vybaviť pas. Neviem ako vy, ale ja osobne, ak by som patril medzi príslušníka jednej z desiatich najbohatších rodín na ostrove, možno by som aj prispel nejakým-tým dolárom na prestížnu stavbu, ale v žiadnom prípade by som si takýmto teatrálnym spôsobom nevybavoval doklady. Prečo pútať pozornosť? S mojimi kontaktmi by sa to určite dalo vybaviť diskrétne. A už vôbec by som, pri všetkej úcte k monarchii, do britského pasu nevrazil 1,4 mld. USD. Pevne verím, že za tie peniaze by sa dali zohnať občianstva desiatok krajín na najrozličnejšom stupni ekonomického rozvoja.

Ďalšou záhadou je správanie sa samého Mandelsona. Odišiel v najnevhodnejšom okamihu. Nielenže ulsterský mierový proces stojí v slepej uličke (to totiž nie je až taký vzácny jav), ale rok 2001 je volebný. A Mandelson mal zohrať dôležitú úlohu v Blairovej stratégii. Jedným z vysvetlení by mohlo byť, že sa labouristi rozhodli obetovať ministra pre Severné Írsko, aby sa celá záležitosť už ďalej nerozmazávala. Ibaže Mandelson sa nespráva ako obetný baránok. Naopak. Po novinách píše štipľavé články, sľubuje, že dokáže vlastnú nevinu a že sa vráti do politiky. Inými slovami - aféru živí.

Čo teda z toho všetkého vyplýva? Nemusí nič. Mandelson jednoducho môže byť len frustrovaný, že si definitívne zmaril politickú kariéru pre takú banalitu, akou je pomoc pri vybavovaní pasu pre výnimočného kamaráta a pre niekoľko, v podstate, bezvýznamných klamstiev. Na druhej strane je však možné, že o romániku labouristov a bohatej indickej rodiny Hinduja ešte len budeme čítať a počúvať.

Rastislav Boldocký