Zahraničný obchod potiahol ekonomiku

V decembri sa zo Slovenska vyviezol tovar v hodnote 45,2 mld. Sk (čím medziročne vzrástol v tomto mesiaci export o 17,1 %), hodnota dovezeného tovaru dosiahla 55,9 mld. Sk (rast o 22,3 %). Saldo zahraničného obchodu bolo za december pasívne, vo výške 10,7 mld. Sk. Tým sa decembrový deficit z hľadiska mesačného objemu zaradil na prvé miesto v minulom roku. V celkovej bilancii minulého roka SR dosiahlo kumulatívne saldo mínus 42,3 mld. Sk. V porovnaní s rokom 1999 sa tak znížilo o 2,9 mld. Sk (o 6,4 %), čo je pozitívom. Avšak podľa ministra Ľ. Haracha sa však tým nenaplnili očakávania rezortu, pretože ešte v prvom kvartáli roku 2000 sa uvažovalo o celkovej pasívnej bilancii na úrovni 34 až 36 mld. Sk. Vysoký rast objemu zahraničného obchodu podľa ministra Ľ. Haracha priamo súvisí s vyššou tvorbou HDP, voľnejšou rozpočtovou a menovou politikou a vyššou mierou investovania a prílevu zahraničných investícií. Exportná výkonnosť SR vzrástla za prvých deväť mesiacov roku 2000 na 71,3 % HDP (v roku 1999 to bolo 64,8 % HDP). Dovozná náročnosť sa za to isté obdobie zvýšila na 71,1 % HDP (v roku 1999 - 69,9 %).

Celkový vývoz

tovaru SR v roku 2000 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím vzrástol o 29,4 % na 548,4 mld. Sk (12,9 mld. EUR), čo predstavuje najvyššiu mieru medziročného rastu od vzniku samostatnej SR. Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom sa export SR medziročne zvýšil do viacerých krajín, napríklad do Nemecka o 25,3 %, Česka o 24,6 % do Poľska až o 40,8 % a Maďarska o 40,3 % a Francúzska o 25,7 %. Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení vzrástol vývoz do krajín EÚ o 28,8 % (tvoril 59,1 % z celkového vývozu SR), do krajín OECD o 29,5 % (na celkovom vývoze SR sa podieľal 91,6 %) a do krajín CEFTA o 31,3 % (tvoril 30,2 % z celkového vývozu SR).

Do Slovenskej republiky sa

doviezol tovar

v hodnote 590,7 mld. Sk (13,9 mld. EUR). V porovnaní s rokom 1999 bol objem dovozu vyšší o 26 %. Vo vzťahu k najvýznamnejším krajinám dovozu medziročne vzrástol dovoz z Nemecka o 20,7 %, Ruska o 79,5 %, Česka o 11 %, Francúzska o 9,1 %, Poľska o 36,8 %, Veľkej Británie o 37,1 %, Španielska o 111,2 % a Maďarska o 12,7 %. Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení sa zvýšil dovoz z krajín EÚ o 19,3 % (tvoril 48,9 % z celkového dovozu), z krajín OECD o 17,6 % (na celkovom dovoze SR sa podieľal 74,8 %) a z krajín CEFTA o 15,5 % (tvoril 21,4 % z celkového dovozu).

Bilancia krajín

Najvyššie pasívne saldo bolo v zahraničnoobchodnej činnosti s Ruskom (95,7 mld. Sk), Japonskom (9,4 mld. Sk), Španielskom (9,3 mld. Sk) a Čínou (7,7 mld. Sk). Najvyššie aktívne saldo mala SR s Rakúskom (22,6 mld. Sk), Maďarskom (14,3 mld. Sk), Talianskom (14 mld. Sk), Poľskom (13,9 mld. Sk), Českom (8,5 mld. Sk), Francúzskom (5,7 mld. Sk) a Holandskom (5,5 mld. Sk).

Je potešiteľné, že pomer deficitu obchodnej bilancie k HDP sa podarilo znížiť z 5,9 % v roku 1999 na minuloročných 4,8 %. Zníženie deficitu zahraničného obchodu sa prejavilo na znížení deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorý za január až september 2000 dosiahol 7,6 mld. Sk, teda 1,2 % HDP. Tieto dva fakty stavajú ekonomiku SR do priaznivejšieho svetla ako pred rokom. To nasvedčuje tomu, že

vláde sa darí

plniť jeden z cieľov - stabilizovať makroekonomiku. Za to jej patrí uznanie. Aj napriek tomu sa však treba spytovať, koľko zo zlepšených výsledkov zahraničného obchodu ide na vrub presadenia sa našich výrobcov v zahraničí a koľko je v dôsledku oživenia v európskych ekonomikách v uplynulom roku. Ak minister Ľ. Harach hovorí, že uvedený rast je aj dôsledkom zvýšených zahraničných investícií na Slovensko v uplynulom roku (1,11 mld. USD), treba rozoznávať, koľko ich vstúpilo pri nadobudnutí strategických podnikov a koľko sme prilákali v dôsledku príťažlivosti nášho prostredia. Možnože je to pre konečné štatistiky jedno, ale dôležité je to z dvoch pohľadov: po prvé, vláda by si nemala robiť zásluhy tam, kde neodviedla dobrú prácu a po druhé preto, lebo pri sledovaní štruktúry týchto údajov by sa

mala poučiť

do budúcnosti, čo by bolo na úžitok všetkých občanov. Rovnako minister hovorí o vyššej tvorbe HDP ako o dôsledku rastu exportu. Je však otázne, do akej miery bude spomínaný rast HDP reálny, keď v roku 1999 dosiahol 1,9 % a za tri kvartály roku 2000 to bolo 2 % a iba sa zatiaľ odhaduje, že za celý rok by to mohlo byť 2,5 % (čo je veľmi optimistický pohľad). Tieto čísla uvádzame zámerne, pretože na nich názorne vidno, ako jedny a tie isté čísla možno politickou reprezentáciou interpretovať vo svoj prospech.

(Peter Višváder/ŠÚ SR)