Tak sa nám teda polepšilo

Komentuje Peter Višváder

Obchodná bilancia nám za minulý rok poskočila do historicky najmenšieho mínusu. Avšak ten, kto očakáva ďalšie znižovanie pasívneho salda aj v tomto roku alebo prehupnutie bilancie z červených do čiernych čísel, je buď optimista, alebo veci nerozumie. Takýto zvrat je vylúčený. Po prvé preto, lebo slovenská ekonomika je malá a veľmi otvorená, čo znamená, že na ňu silno vplýva miera dovozu (najmä surovín) a vývozu a po druhé preto, lebo minuloročný pozitívny vývoj nie je výsledkom reštrukturalizačných zmien našej ekonomiky, o ktorých sa stále zatiaľ iba hovorí. Minulý rok to jednoducho vyšlo. Rast vyspelých krajín HDP za posledné roky poskočil dopredu a potrebovali viac tovaru, polovýrobkov, výrobkov. Naše podniky boli vďaka výhodnej regionálnej polohe a relatívne nízkym výrobným nákladom, a teda aj cene vhodné na zaplátanie tejto diery. Či však pôjde zo strany našich podnikov o dlhodobé zahraničné kontrakty, to sa ukáže už v najbližšom, tomto roku. Analytici však optimisti nie sú, a tento rok očakávajú zvýšenie obchodného pasívneho salda asi na 50 mld. Sk. Jednak preto, že vývoj HDP v krajinách EÚ naznačuje istú stagnáciu a okrem toho hovoria aj o posilnení domáceho dopytu. Pri pohľade na minuloročný vývoj reálnych miezd, a práve v týchto dňoch štartujúcemu balíku ekonomických opatrení by sa však pri domácom dopyte žiadalo viac zdržanlivosti. Nič na tom nemení ani optimizmus premiéra M. Dzurindu či vicepremiéra I. Mikloša. Oni ho majú s blížiacimi sa voľbami priam v popise práce. Čo však naozaj môže našej obchodnej bilancii v tomto roku spôsobiť problémy, je vývoj na trhu ropy a zemného plynu, ktoré sa udržia na vysokej úrovni a cena dolára.

Na strane exportu nehrozí zvýšenie, ktoré by mohlo obchodné saldo za tento rok potiahnuť bližšie k nule. Nezaznamenali sme totiž nejaký výrazný technologický pokrok či štart exportne orientovaných investícií. Naopak, každý si iste spomenie na dôsledky minuloročnej celozávodnej dovolenky vo Volkswagene Slovakia, o ktorom je všeobecne známe, že ťahá našu obchodnú bilanciu. V tom mesiaci zaznamenala bilancia výrazný medzimesačný prepad. Export SR je teda závislý iba od niekoľkých väčších podnikov. A to by namiesto chválenkárstva vlády malo byť pre ňu návodom, kde treba popracovať: reálne, nie iba slovne pomôcť rozvoju podnikania, opäť reálne, nie iba daňovými úľavami lákať zahraničných investorov (ide o celkové podnikateľské prostredie). Jednoducho musí vytvoriť legislatívnu a spoločenskú klímu v prospech podnikania. Zatiaľ to však deklaruje iba vtedy, keď sa to hodí a potrebuje to k imidžu. Len čo však ide o získavanie zdrojov do štátneho rozpočtu, je po pohode a nastupujú tvrdé kontroly s neujasnenou orientáciou a výkladom jednotlivých paragrafov, ktoré sa ohýbajú v prospech rozpočtových príjmov (napríklad daňovo uznateľné náklady, tvrdé pravidlá pri odpočte DPH na vstupe a pod.). Daňovo a účtovne sú podnikatelia držaní „nakrátko“, čo im neumožňuje pri problematicky malom a sociálne rozkolísanom trhu pravidelný obrat, a teda plánovanie rozvoja. Nehovoriac už o meniacich sa predpisoch a najmä zákonov ako na bežiacom páse. A nie sú iba tie normy, ktoré potrebujeme prispôsobiť legislatíve EÚ. A nie sú to iba koncepčné, ale často chaotické zmeny.