Roky bez extrémov

Globálne oteplenie v priebehu uplynulých 10 000 rokov nie je podľa výskumov vedcov z rakúskeho Innsbrucku ničím nezvyčajným. Približne v dvoch tretinách tohto časového priestoru bolo rovnako teplo alebo ešte teplejšie ako dnes. Aby sa podnebie na Zemi vymklo z tejto štatistiky, musela by sa priemerná teplota zvýšiť ešte o ďalších 0,6 až 0,7 stupňov Celzia.

Túto zdanlivo jednoduchú vec však komplikuje skutočnosť, že v priebehu uplynulého tisícročia sa nevyskytol taký vývoj teploty, aký charakterizuje 20. storočie. Napríklad v západnom Rakúsku bol rok 2000 druhým najteplejším za uplynulých 100 rokov, vo východnom Rakúsku bolo predchádzajúcich 12 mesiacov dokonca najteplejších od začiatku meteorologických meraní v roku 1775.

Pokiaľ sa však analyzuje predchádzajúcich 10 000 rokov po skončení doby ľadovej, nie sú výkyvy teploty v minulosti a dnes ničím mimoriadnym a stav zemskej klímy ich prakticky nezaregistroval. V alpskom priestore dosiahla za posledné desaťtisícročie odchýlka od priemernej teploty len 1,5 stupňa. Za uplynulých 100 rokov však stúpla priemerná teplota o jeden stupeň Celzia.

Rozsiahle klimatické pozorovania vykonal interdisciplinárny kolektív Inštitútu pre výskum pohorí na univerzite v Innsbrucku. Výsledky výskumu sa opierajú o zistené zmeny na ľadovcoch a vývoj rastu stromov v oblasti hranice lesa.

Vo svojej práci vedci často využívali aj dendrochronologicky kalibrovanú rádiokarbónovú analýzu - porovnávanie letokruhov na pňoch dlhovekých severoamerických pínií s obsahom rádioaktívneho uhlíka C14 v organických materiáloch. Táto metóda umožňuje nielen presnejšie určenie dátumu, ale z vývoja letokruhov sa dá určiť aj teplota v jednotlivých vegetačných periódach v priebehu niekoľkých tisícročí.

(dem)