Prečo sa mení sociálne zabezpečenie

Ministerstvo práce k právnej úprave platnej od 1. januára 2001

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR k situácii, ktorá nastala v súvislosti s novou právnou úpravou účasti samostatne zárobkovo činných osôb na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, oznamuje nasledujúce stanovisko:

V súvislosti s aplikáciou novej právnej úpravy účasti samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej „SZČO“) na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení platnej od 1. januára 2001, MPSVR SR považuje za potrebné objasniť niektoré skutočnosti, ktoré v dôsledku ich neúplnej interpretácii v masovokomunikačných prostriedkoch vyvolávajú v spoločnosti nežiaduci ohlas.

Pre pochopenie novej právnej úpravy je v prvom rade potrebné vysvetliť dôvody, ktoré MPSVR SR viedli k jej vypracovaniu.

Podľa právnej úpravy platnej do 31. 12. 2000 rozhodujúcou skutočnosťou pre vznik povinnej účasti SZČO na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a z nej vyplývajúcu povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie bolo v zásade držanie oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. V dôsledku takejto právnej úpravy v praxi dochádzalo k situáciám, že povinnosť platiť poistné mali aj tie SZČO, ktoré samostatnú zárobkovú činnosť vôbec nevykonávali, a teda z nej nemali žiadny príjem alebo ročný príjem z nej dosahovaný prevyšoval sumu poistného, ktorú tieto osoby boli povinné ročne zaplatiť do Sociálnej poisťovne. Takáto právna úprava spôsobovala, že SZČO sa dostávali do zložitej sociálnej situácie, ktorú v mnohých prípadoch riešili zrušením oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti.

S cieľom odstrániť uvedené negatívne dosahy, MPSVR SR navrhlo uplatniť novú filozofiu účasti SZČO na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. Táto nová filozofia spočíva v tom, že povinnú účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a z nej vyplývajúcu povinnosť platiť poistné možno uložiť, resp. zákonom ju požadovať len od tých SZČO, ktoré samostatnú zárobkovú činnosť skutočne vykonávajú a majú z nej príjem v zákonom ustanovenej výške. Príjem vyšší ako 100 tis. Sk, ako rozhodujúca skutočnosť pre vznik povinnej účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení bol ustanovený vzhľadom na to, že príjem nižší ako 100 tis. Sk ročne dosahujú spravidla tie SZČO, ktoré samostatnú zárobkovú činnosť vykonávajú popri zamestnaní alebo popri poberaní dôchodku, preto nie je opodstatnené ukladať im povinnú účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a z nej vyplývajúcu povinnosť platiť poistné. Ročný príjem do 100 tis. Sk po zohľadnení paušálnych výdavkov a daní výrazne neprekračuje mesačnú výšku minimálnej mzdy a možno ho preto považovať za doplňujúci príjem k príjmu zo zamestnania alebo k dôchodku.

SZČO, ktorých príjem z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 100 tis. Sk, od 1. januára 2001 zanikla povinná účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení. To znamená, že od 1. januára 2001 nie sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. V prípade, že u týchto SZČO dôjde napr. k dočasnej pracovnej neschopnosti, nevznikne im nárok na nemocenské, avšak môžu v prípade nepriaznivej sociálnej situácie požiadať o poskytnutie dávky sociálnej pomoci podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Títo občania budú posudzovaní ako občania v hmotnej núdzi a môže im byť poskytnutá dávka sociálnej pomoci až do výšky životného minima, ktoré pre jednu plnoletú fyzická osobu je 3490 Sk mesačne a pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu 2440 Sk mesačne. O poskytnutie tejto dávky môžu požiadať na odbore sociálnych vecí okresných úradov príslušných podľa miesta trvalého pobytu.

Nová právna úprava platná od 1. 1. 2001 bola uverejnená v Zbierke zákonov ako zákon č. 446/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ako zákon č. 467/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.

K zmene zákona o zamestnanosti

Od 1. januára 2001 nadobudla účinnosť novela zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti s účinnosťou, ktorou bola zrušená možnosť evidovania študujúcich popri zamestnaní a v kombinovanom štúdiu v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

V praxi sa tento inštitút často využíval na dlhodobé zotrvávanie v evidencii nezamestnaných, pričom buď občan odmietol ponúknuté zamestnanie, alebo zamestnávateľ nemal záujem zamestnať občana, ktorý má študijné povinnosti.

V súvislosti s tým vznikli otázky účasti občanov študujúcich popri zamestnaní, resp. na kombinovanom štúdiu na zdravotnom a nemocenskom poistení a poistení na účely sociálneho zabezpečenia po ich vyradení, resp. nezaradení do evidencie nezamestnaných.

V súlade so zákonom č. 54/1956 Zb. v znení neskorších predpisov o nemocenskom poistení osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy na účely nemocenského poistenia sú zamestnancami. Takým predpisom je vyhláška č. 165/1979 Zb., ktorá v § 46 stanovuje, že na účely nemocenského poistenia sú študenti SOU, SŠ a VŠ účastníkmi nemocenského poistenia.

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v § 6 stanovuje, že na dôchodkovom zabezpečení sú účastní zamestnanci, ktorí sú zúčastnení na nemocenskom poistení.

Občania, ktorí ku dňu účinnosti zákona č. 450/2000 Z. z. neboli zaradení do evidencie nezamestnaných alebo boli z nej vyradení a spĺňajú podmienky stavu hmotnej núdze, môžu sa uchádzať o dávku sociálnej pomoci podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci. Pritom sa bude posudzovať, či ide o stav hmotnej núdze z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov. Za občana, ktorý nie je z dôvodov podľa § 40 ods. I zákona NR SR č. 387/1996 Z. z. v evidencii nezamestnaných, spĺňa podmienky na poskytnutie dávky sociálnej pomoci a je ich poberateľom podľa § 10 ods. 6 písm. i) zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, platí zdravotné poistenie štát.

Ing. Jana Burdová