Koncepcií má vláda veľa, len peňazí stále málo

Slovenskí stavbári sa konečne odpichli od dna?

Naše stavebníctvo stále straší čierny rok 1999, v ktorom zaznamenalo medziročný 26-percentný prepad. Ani rok 2000 do konca novembra neavizoval mimoriadne zmeny, hoci zvyšovanie výkonnosti stavbárov od júla už avizovalo mierny rozbeh. Výsledky za december, v ktorom sa ukončovali mnohé stavby a fakturovali sa výkony aj z predchádzajúcich mesiacov (supermarkety), však napokon ukázali, že minulý rok bol predsa len o čosi lepší. Kým v roku 1999 prestavali stavebné organizácie 64 mld. Sk, v roku 2000 to už bolo asi 70 mld. Sk. Treba oceniť, že vláda zabezpečila podmienky na výstavbu 12 500 bytov, aj keď štatistiku tu pozitívne ovplyvnilo kolaudovanie bytov, ktoré vlani odovzdali na základe vyplatených prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania za rok 1998, keďže byty a domy boli už hotové a čakali len na peniaze a na kolaudáciu.

Situácia však napriek týmto niekoľkým čiastkovým pozitívnym výsledkom stále nie je dobrá a ak by sa stavebníctvo rozvíjalo naďalej takýmto tempom, úroveň z roku 1998 by sme dosiahli niekedy v roku 2003 - 2004. Podiel stavebníctva na tvorbe HDP klesol totiž už pod 5 %, čo je najmenej za posledné roky. Pôvodne dosahoval 10 až 12 % a zodpovedal bežnému európskemu štandardu. Jedným z faktov, prečo je stavbárstvo tam, kde je, je nedostatočná investičná podpora zo strany štátu. Podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska F. Slávika je priam tragédiou, že „vláda neprideľuje peniaze ani na tie projekty, ktorých pokračovanie zaručovali ňou schválené vládne uznesenia. Štátny rozpočet deklaruje, že v súčasnosti je na dokončenie plánovaných a už rozostavaných stavieb v jednotlivých rezortoch potrebných 11,2 mld. Sk, no schválených na tento rok je iba 4,6 mld. Sk. Rozostavanosť takto neúmerne rastie, umŕtvuje a predražuje výstavbu“. Ďalšou nepriaznivou skutočnosťou je nízky objem investícií, ktoré prichádzajú do SR zo zahraničia. Kým napríklad na Slovensku sa produkuje ročne približne 65 - 70 mld. Sk stavebných investícií, v ČR je to asi 220 mld. Kč, z toho však až neuveriteľných 50 % pochádza zo zahraničia. V SR podľa prepočtov niektorých odborníkov bolo z celkového objemu investícií získaných za prvých 9 mesiacov roku 2000 len 4,4 mld. Sk (čiže chudobných 2,1 %) financovaných zo zahraničných zdrojov, čo je prakticky zanedbateľné množstvo. Pritom podľa Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska nie je ani v tomto roku reálna nádej, že sa výrazne zvýši množstvo zahraničných investícií. Politická nestabilita SR je iba jedným z dôvodov tohto stavu. Ešte väčšou prekážkou je nekonečná byrokracia a dlhý čas pri usporadúvaní vlastníckych práv k pozemkom či neúmerne zdĺhavé územné a stavebné konanie. Ak už sem zahraničný investor príde, tak chce do 3 mesiacov začať stavať a nemieni čakať rok a pol či dva, kým sa „urodzení “ slovenskí úradníci ráčia rozhýbať. Stavbári unisono vyhlasujú, že bez podpory investičnej výstavbe nie je nijaká šanca pohnúť sa vpred. Aj skúsenosti zo zahraničia naznačujú, že väčšina hospodárskych kríz vo svete sa riešila rozvojom stavebníctva a nadväzne na to sa začali hýbať aj ďalšie odvetvia. Pri nepochopení tejto otázky nie je v najbližších rokoch v SR šanca začať s prepotrebným rozvojom priemyslu a celej ekonomiky. Vláda mala už dávno predovšetkým zriadiť krízový štáb na riešenie slovenského problému číslo jeden - európsky rekordnej nezamestnanosti.

Jozef Kunik