Kafilérie vo vyššom záujme

Preventívne sa pripravujú, aby ich situácia nezaskočila

Keby sa v SR dokázala prítomnosť tzv. choroby šialených kráv (BSE), je pravdepodobné, že kafilérie, spracúvajúce živočíšny odpad (uhynuté zvieratá, ich vnútornosti na mäsovokostnú múčku a tuky), by prestali svoju produkciu predávať. Tým by sa tieto súkromné firmy dostali do neriešiteľnej ekonomickej situácie. Pritom zachovanie ich funkčnosti je najmä v súčasnosti doslova v štátnom záujme, pretože pri prípadnom výskyte BSE u nás sú nenahraditeľné. „Denne dovezieme 150 až 200 ton živočíšnych odpadov,“ približuje nám situáciu v kafilérii Senec jej riaditeľ Ing. Rudolf Javor. „Ak by však zostali na družstvách alebo bitúnkoch, mäsopriemysel by sa dostal do veľkých ťažkostí, nastalo by riziko šírenia nákaz. Preto by kompetentné orgány mali zaujať predbežné stanovisko, veď hrozba BSE je európskou realitou.“ V SR máme rozličné krízové plány v prípade napríklad roztrhnutia hrádzí, havárie v jadrovej elektrárni atď. Podľa R. Javora táto hrozba je

oveľa imaginárnejšia

ako hrozba a najmä možné následky z BSE. „Viem si predstaviť, že mäsovokostnú múčku by sme skladovali, hoci s problémami. Ale máme aj živočíšne tuky, ktoré tuhnú. Zásobníky na ne máme asi na mesiac. Čo by bolo ďalej, ak naše výrobky nebudeme môcť predávať?“ Najnovšia verzia podľa informácií z odborných kruhov je taká, že od marca sa majú začať u nás separátne spracúvať uhynuté zvieratá (kadávery) a od prvého apríla špecifikované rizikové tkanivá zvierat, ako je mozog, oči, mandle, miecha a slezina. Tieto spracované časti tiel by už nemali ísť do kŕmnych zmesí hospodárskych zvierat. Kafilérie však nevedia, kto to prípadne bude robiť a pýtajú sa, do čoho majú investovať, aby vyložené riedky boli efektívne využité.

Jednou z možností ako likvidovať múčku po spracovaní rizikových tkanív, je jej spaľovanie. Kafiléria v Senci má kontakty s cementárňou, ktorá, zdá sa, by takúto činnosť vedela zabezpečiť a realizovať.

„Nechceme čakať.

Boli sme v Hiroceme, chceme, aby sa aj oni vyjadrili, povedali svoje možnosti a koľko to bude stáť.“ O prípadnom likvidovaní tukov tiež v kafilérii uvažujú, a to spaľovaním vo vlastnej kotolni. Takto to robia napríklad aj vo Veľkej Británii, hoci si to vyžiada finančné náklady na nové horáky a pod. „Problémom však môžu byť emisie. Teda, či prióny, ktoré sú nositeľom BSE, ak sú v tuku, budú dosiahnutou teplotou zlikvidované a nedostanú sa do ovzdušia,“ pokračuje R. Javor. Kafilérie by preto potrebovali viac informácií, čo sa stane a čo budú musieť urobiť, keby sa potvrdilo, že choroba šialených kráv je už realitou aj v SR.

„Máme predstavu

o koncepcii riešenia spaľovania múčok. Ale podľa starších prepočtov stojí spálenie jednej tony až okolo 14-tisíc korún, pričom dnes by to bolo určite viac. Pri slovenskej produkcii múčok by to predstavovalo stovky miliónov,“ hovorí konateľ a majiteľ spoločnosti N-Adova, ktorá likviduje živočíšny odpad, Ing. Eugen Árvay. Podľa neho zapojiť sa do toho bude musieť aj štát svojimi dotáciami, lebo kafilérky na spaľovanie „jednoducho nemajú. Alebo potom budú musieť producenti odpadu platiť. Ale o tom by musela rozhodnúť štátna správa”. Aj on hovorí o potrebe stanovenia

jasných pravidiel,

čo sa bude robiť, aby sa vedeli prispôsobiť. Predstavitelia tejto kafilérie rokujú s energetickými strojárňami v Tlmačoch. Začali s nimi spolupracovať na riešení koncepcie ďalšieho neškodného odstraňovania produktov kafilerickej výroby. Reakciu strojární označil E. Árvay za veľmi priaznivú. „Pretože nás berú ako priekopníkov tejto myšlienky s možnosťou budúceho rozšírenia tejto technológie aj do zahraničia. Je to však záležitosť, ktorá musí byť finančne krytá z EÚ alebo našou vládou. Najdôležitejšie je vyriešiť neškodné odstránenie spalín, aby to vyhovovalo všetkým medzinárodným normám, lebo nepôjde o dočasné riešenie, ale o to, aby sa takáto technológia mohla používať trvalo.“

Vladimír Turanský

Ivan Klačanský