Míny podnikateľom nakládli politici

Alexander F. Zvrškovec

Rovnako ako oficiálna správa expertov OSN, ktorá bola zverejnená v Šanghaji začiatkom roka, potvrdila existenciu globálneho oteplenia, tak sa potvrdzuje aj nečinnosť vlády a parlamentu Slovenska, keďže zákon o konkurze a vyrovnaní nadobudne v plnom rozsahu účinnosť prvým februárom tohto roka. Je viac ako isté, že žiadne vedenie štátu svojou pasivitou nespôsobilo slovenskému hospodárstvu väčšie škody ako tie, ktoré môžu vzniknúť v prípade, že štát nedokáže definovať svoju pozíciu v procese, ktorý prijatie tohto zákona spustilo.

Nikto nepochybuje o potrebe zavedenia systému, ktorý chráni štát a podnikateľov proti tým, ktorí zneužívajú dnešný nefunkčný právny systém. Nikto však tiež nemôže žiadať, aby slovenské podniky a ich vlastníci zo dňa na deň zvládali zabezpečenie svojich platobných záväzkov z minulosti. Prevažná väčšina záväzkov podnikov, ktoré nie sú vyrovnané, sú záväzky voči slovenskej spoločnosti reprezentovanej hlavne správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnými poisťovňami a konsolidačnou spoločnosťou. Podľa môjho odhadu je viac ako 50 % z tých spoločností, ktoré takéto nedoplatky majú, schopných prežiť.

Základnou podmienkou ich existencie je, aby bola možnosť dohody s uvedenými veriteľmi bez toho, aby došlo k prerušeniu prevádzky. Strach z možnej korupcie alebo nepochopenie problému potreby sa dohodnúť zo strany politikov, sú jediným dôvodom, prečo dodnes nebolo umožnené, aby správcovia dane alebo poisťovne mohli takto konať.

Novozvolený šéf Sociálnej poisťovne ešte pred nastúpením do svojej funkcie prekvapil podnikateľskú komunitu vyhlásením, že začne odpredávať pohľadávky voči slovenským podnikom. Napriek tomu, že choroba šialených kráv ešte oficiálne nepostihla Slovensko, tak je nevyhnutné pripísať jeho názory chvíľkovému nepochopeniu právneho stavu v našej krajine. Podľa dnešnej legislatívy nemôže Sociálna poisťovňa predávať svoje pohľadávky, nemôže ich ani kapitalizovať, ale musí ich vymáhať vo vlastnom mene! Neviem, prečo tvorcovia slovenskej legislatívy trpia potrebou obmedzenia konštruktívnej možnosti sa dohodnúť na niečom, čo zabezpečí dlhodobú spoločenskú prosperitu. Nič nebráni tomu, aby parlament v skrátenom legislatívnom konaní umožnil správcovi dane a poisťovniam dohodnúť sa so svojimi dlžníkmi.

Dve podmienky zo strany spoločnosti však treba zapracovať do takýchto dohôd. Prvou podmienkou musí byť, že spoločnosť, v ktorej niektorá z poisťovní alebo správca dane bude kapitalizovať svoje pohľadávky, musí trpieť to, že ak napríklad do desiatich rokov od takejto vynútenej kapitalizácie spoločnosť neuhradí svoje záväzky voči tomu, kto kapitalizoval svoju pohľadávku, má tento právo na okamžité podanie návrhu na konkurz. Druhou podmienkou zo strany tých, ktorí kapitalizujú a v konečnom dôsledku zastupujú záujmy daňových poplatníkov, musí byť, že vyplácanie dividend až do okamihu vyrovnania záväzkov voči tým, čo kapitalizovali svoje pohľadávky, bude zastavené.

Táto možnosť pre tzv. spoločenských veriteľov by sa mala premeniť na povinnosť kapitalizovať svoje pohľadávky v podnikoch, ktoré majú viac ako sto zamestnancov. Vyhli by sme sa nezmyselnému prepúšťaniu z dôvodu legislatívnych nedostatkov a tiež výhovorkám zo strany neschopných vlastníkov a manažérov o tom, že im štát neumožnil rekonštrukciu podnikov. Slovenské podniky sa dnes nachádzajú v mínovom poli položenom slovenskými politikmi. V akom stave sa z tohto poľa dostanú, závisí tak od politikov, ako aj od podnikateľov.

Alexander F. Zvrškovec