Tlak na cukrovú repu

Osevné plochy sa znižujú

Výnosy cukrovej repy v oblasti juhozápadného Slovenska sa napriek suchu pohybovali okolo 38 ton z hektára (v zmluvnej oblasti dunajskostredského cukrovaru). Výnosy z jedného hektára v Česku za posledných desať rokov vytvárajú takýto štatistický rad: 35,5 - 34,1 - 33,73 - 31,20 - 40,37 - 35,57 - 39,86 - 41,63 - 41,07 - 44,88. Osevné plochy cukrovky boli v krajinách EÚ stabilné v posledných rokoch a ani v budúcnosti sa nedajú očakávať výraznejšie zníženia ako 5 - 10 percent osevu. Zato osevné plochy v Česku, Maďarsku a Poľsku prudko klesli. Juhocukor vo svojej záujmovej oblasti dosahoval v posledných rokoch výnosy 40 - 41 ton z hektára a v roku 2000 napriek suchu 38 ton z hektára.

Z hľadiska klimatických podmienok, ktoré vládli v minulom roku to nie je zlý výsledok. K určitej spokojnosti prispieva skutočnosť, že bola

vyššia cukornatosť

ako v roku 1999. Ako som sa dozvedel od viacerých členov manažmentu Juhocukor, vidia pred sebou veľa práce, aby dobehli v produktivite svojich najbližších susedov a konkurentov, pestovateľov a spracovateľov cukru v Česku, kde 50- až 54-tonové výnosy neboli zriedkavosťou. Na prozaickú otázku kam speje naše repárstvo, by bola jednoduchá odpoveď, tam kam ho tlačia náklady a medzinárodne dosahovaná úroveň produktivity. V celej Európe mierne klesajú osevné plochy a stúpajú výnosy, napríklad v Nemecku sa znížil aj počet pestovateľov cukrovej repy z 80 % všetkých producentov na 20 %, čiže dochádza k špecializácii. Stále väčšie percento pestovateľov používa cudziu, vysokošpecializovanú techniku formou služieb, alebo spoločných investícií družstiev a veľkých farmárov. Zvyšuje sa aj ekologizácia pestovania cukrovej repy, nielen vysokošpecializovanou technikou šetriacou pôdu, ale aj znížením spotreby dusíkatých hnojív. V priemere sa pohybujú dávky dusíka na 40 - 80 kg na hektár a podiel cukrovky hnojenej vysokými dávkami dusíka 120 - 160 kg na hektár klesol na 23 percent.

Všetkých európskych pestovateľov cukrovej repy tlačí a bude tlačiť silná konkurencia pestovateľov cukru zo zámoria, ktorí môžu pestovať

cukrovú trstinu

počas celého roka. Európa (aj USA) sa bránia silným hradbám kvót a subvencií. Potrvá to však už iba dva roky (podľa reformy európskeho režimu s cukrom schváleného 4. októbra 2000 v kolégiu komisárov EÚ). Heinz Zemke, výkonný riaditeľ Juhocukoru pri viacerých príležitostiach vyzdvihol nevyhnutnosť pozerať sa dopredu a vytvoriť pre repu a cukor podmienky kompatibilné s legislatívou a normami platnými v EÚ. Na našu priamu otázku, či aj pestovatelia cukrovej repy v EÚ musia akceptovať metódy a spôsoby preddavkového (a často neskorého) platenia za dodanú cukrovú repu. Existujú rozdiely aj v preddavkových platbách v jednotlivých krajinách EÚ, napríklad vo Francúzsku a v Anglicku. „Je to ale úplne normálne, že väčšia časť sa platí do konca kalendárneho roka a potom 20 - 30 percent do konca prvého kvartálu.“

Juhocukor ponúka nie málo, najmä v podobe predfinancovania pestovania cukrovej repy, čo v krajinách EÚ pre iný a zrelší spôsob fungovania bankového systému a poskytovania úverov je výnimočný. Účelom predfinancovania, ktoré pre svojich zmluvných partnerov uskutočňuje Juhocukor je nie komerčný (ako by sa správala normálne banka), ale robia to preto, lebo chcú aj poskytovaním napríklad vybraných druhov kvalitných osív, prispieť k vyššej produktivite u pestovateľov.

Ivan Klačanský