Európu straší „balkánsky syndróm“

Spôsobuje používanie raketových hlavíc s ochudobneným uránom riziko karcinogénnych ochorení? Túto otázku si v týchto dňoch kladú médiá v Taliansku, ale aj v ostatných častiach západnej Európy. Priamou príčinou je smrť už šiestich talianskych vojakov, ktorí slúžili v Bosne, kde, ako je známe, lietadlá Severoatlantickej aliancie vystrelili 10 800 takýchto striel v rokoch 1994 - 1995. Diagnóza: leukémia. Posledný z nich mal len 24 rokov. A nielen to. Podľa rôznych zdrojov okolo dvadsať ďalších „veteránov z Balkánu“ je hospitalizovaných pre rovnakú chorobu. „Je ich príliš veľa, aby to bola náhoda,“ tvrdia talianske médiá. Pripomeňme: v jednotkách NATO na Balkáne pôsobilo v 90. rokoch približne 60 000 talianskych vojakov a 15 000 civilistov.

Znepokojenie však prejavuje aj vláda. „Taliansko vyzvalo NATO na začatie vyšetrovania prípadu šiestich talianskych vojakov, ktorí zomreli údajne na následky ožiarenia ochudobneným uránom počas pôsobenia v jednotkách Severoatlantickej aliancie na území bývalej Juhoslávie.“ Uviedol to vo včerajšom interview pre noviny La Repubblica taliansky premiér Giuliano Amato. Označil za „viac ako legitímny“ poplach, ktorý v jeho krajine vyvolali správy o tzv. balkánskom syndróme. „Je to veľmi chúlostivá záležitosť. Vedeli sme, že ochudobnený urán sa používal v Kosove, nie však v Bosne. Vždy sme si mysleli, že predstavuje nebezpečenstvo iba v absolútne výnimočných prípadoch, ako je napr. držanie takejto látky v ruke, na ktorej je otvorená rana, pričom za normálnych podmienok nie je vôbec nebezpečný. Teraz sa nás však zmocňujú oprávnené obavy, že to vôbec nie je také jednoduché,“ povedal Amato.

Posledné slová talianskeho premiéra však treba brať s rezervou. Totiž o tom, že sa v Bosne používal ochudobnený urán, nevedel len ten, čo to vedieť nechcel. Veď práve v talianskej tlači bola napríklad zverejnená z internetu stiahnutá správa Pentagónu z januára 1996 o rizikách používania ochudobneného uránu vo vojnách v Zálive a v Bosne. Okrem toho srbskí odborníci v Bosne zaznamenali zvýšenú radiáciu hneď po útokoch. Nehovoriac už o tom, že velenie NATO pred niekoľkými rokmi na priamu otázku belehradského týždenníka Nin, či aliancia používala takúto muníciu, odpovedalo pozitívne.

No bolo ako bolo, krajiny, ktoré ochotne súhlasili s leteckými útokmi na Juhosláviu, sa teraz čoraz viac boja o zdravie svojich vojakov. A čelní predstavitelia týchto krajín sa určite trochu obávajú aj dôsledkov, ktoré by im otvorené prepuknutie aféry prinieslo. Belgicko v piatok požiadalo ministrov obrany krajín EÚ, aby sa začali zaoberať diskusiou o zdravotných problémoch, ktorými trpia príslušníci mierových síl pôsobiaci v uplynulých rokoch v bývalej Juhoslávii. Portugalské médiá informovali, že ich krajina nariadila v tejto súvislosti zdravotné testy na zisťovanie radiácie u svojich vojakov v Kosove. Obsiahle skúmanie zdravotného stavu 32-tisíc vojakov nariadilo aj Španielsko, kde nedávno zomrel na leukémiu 41-ročný vojak, ktorý pôsobil v Macedónsku. Okrem toho leukémiu údajne dostalo aj niekoľko holandských veteránov.

Znepokojená je aj nemecká tlač. „Na základe prvých vyšetrení sme u nemeckých vojakov v Kosove nezaznamenali zvýšený stupeň ožiarenia, ani žiadnu mysterióznu chorobu,“ pokúsilo sa uspokojiť verejnosť nemecké ministerstvo obrany. Bez väčších úspechov. Tlač totiž upozorňuje, že klasické metódy, ktoré vojenskí experti používajú na skúmanie vplyvu ochudobneného uránu na ľudské zdravie a životné prostredie sú veľmi nespoľahlivé. Ide o veľmi drobný prach, ktorý vietor rýchlo prenesie aj na vzdialenosť niekoľko stoviek kilometrov, kvôli čomu je veľmi problematické zaznamenať zvýšenie na mieste použitia bomby. Uránový prach pritom cez kožu veľmi ľahko preniká do tela a symptómy choroby sa prejavujú až po niekoľkých rokoch. Súčasné obavy sú preto, aj keď nie neopodstatnené, trochu predčasné. Vzťahujú sa totiž najmä na vojakov v Kosove, kde sa choroba zrejme bude vo väčšom rozsahu prejavovať až o niekoľko rokov.

Viac svetla do celej záležitosti by mohli vniesť dve krajiny, ktoré s uránovou muníciou majú najviac skúseností - Veľká Británia a najmä USA. Lebo ak v Bosne bolo použitých 10 800 nábojov a striel s ochudobneným uránom, v Kosove 31 500 (okolo 10 ton nebezpečnej látky), vo vojne v Perzskom zálive spojenci podľa srbskej tlače zhodili na Irak až 300 ton ochudobneného uránu! Londýn a Washington však zatiaľ mlčia, skrývajúc sa za šikovnú formulku, že škodlivosť ochudobneného uránu ešte stále nie lekársky dokázaná. Z času na čas sa však v svetovej tlači objavia viac alebo menej preverené zarážajúce informácie na túto tému. Napríklad: Až 250 amerických vojakov, čiže tretina z tých, čo za posledných desať rokov boli v regióne, sa sťažovalo na neobyčajné symptómy. Tisíce bývalých vojakov dostali rakovinu a leukémiu. Alebo: V štáte Missouri sa výskumu podrobilo 251 bývalých vojakov v Zálive. Až dve tretiny z ich detí sa narodili s nejakou deformáciou! Niektoré nemecké médiá pritom tvrdia, že Clintonova administrácia ostro zakročila, aby zabránila tímu odborníkov WHO v odchode do Iraku a skúmaniu dôsledkov používania uránových striel.

Dôveryhodnejšie informácie by mohol priniesť už prvý polrok 2001, keď by mali byť známe výsledky vyšetrení vojakov v jednotlivých krajinách, ako aj výsledky novembrových výskumov odborníkov OSN v Kosove. Čo však, ak sa súvislosť medzi bombami a ochoreniami dokáže. Bude to ozajstná katastrofa. Podľa zdrojov talianskej vlády na každého chorého vojaka by mohlo ochorieť 100 až 1000 civilistov. Ak sa niekedy budem cítiť ohrozený, nedajbože, aby mi pomáhala Severoatlantická aliancia.

Rastislav Boldocký