Sme medzi najbezpečnejšími

Legálne dovezené kravy v poriadku, ale čo čierny import?

Podľa záverov Európske komisie urobených na základe vykonaných opatrení, patrí SR k najbezpečnejším krajinám proti nákaze tzv. choroby šialených kráv. To, že obete Creutzfeldt-Jakobovej choroby napríklad vo Veľkej Británii zomreli na následky konzumácie infikovaného hovädzieho mäsa, je podľa predstaviteľov Štátnej veterinárnej správy (ŠVS) SR len hypotézou. „Je to len možnosť, no napriek tomu treba robiť opatrenia, ako keby to bola pravda,“ hovoria. Mäsovokostné múčky, ktoré sú všeobecne považované za pôvod BSE, lebo boli v zahraničí vyrábané nevhodnou technológiou, sa u nás nikdy nedávali do kŕmnych zmesí pre hovädzí dobytok, ale ani ovciam či kozám. U nás nebola takáto tradícia, a ani úžitkovosť dojníc si to nikdy nevyžadovala. Západné krajiny okrem skrmovania mäsovokostných múčok do potravinového reťazca dávali aj komponenty zo spracovaného nakazeného dobytka, čím sa choroba ďalej šírila. Zahraniční veterinári a ďalší odborníci tento kolobeh pomenovali ako diabolský kruh. Rakúsko, kde doteraz nebol zaregistrovaný ani jeden prípad BSE, začína s povinnými testami na porazenom dobytku staršom ako 30 mesiacov, pričom v tomto roku sa ich má vykonať 250-tisíc, pričom náklady na skúšky bude hradiť EÚ. Systematické zisťovanie prípadov BSE v hovädzom dobytku, staršom ako 30 mesiacov a určenom na následnú konzumáciu, nadobudlo platnosť 2. januára aj vo Francúzsku.

Ako uviedol riaditeľ Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho Pavol Filkorn, EÚ na komplexné testovanie svojich chovov vyčlenila pre farmárov 15 mil. EUR. Či sa s podobnými testami preventívne neuvažuje aj u nás, to sa nám nepodarilo pre zaneprázdnenosť alebo neprítomnosť kompetentných na pracovisku zistiť. Na otázku, čo konzumujú naše dojnice, ktoré dosahujú vysokú produkciu mlieka, veterinárni pracovníci vravia, že naše vysokoproduktívne stáda sú kŕmené na báze ošetrenej sóje. Tá má podobnú vlastnosť ako bielkovina živočíšneho pôvodu. Cena sójového šrotu však v poslednom čase výrazne stúpla.

Zástupca Komory veterinárnych lekárov, ktorý si neželal byť menovaný, si myslí, že u nás je situácia stabilizovaná a nevidí žiadne problémy. Spýtali sme sa, či BSE sa môže prejaviť aj u nás, lebo genetický materiál sme dovážali aj zo Západu. Vyslovil presvedčenie, že legálne dovážané komodity boli v poriadku. „Horšie je, a neviem, či to dnes dokáže niekto potvrdiť, či bol aj nejaký ilegálny dovoz.“ Podľa jeho informácií monitoringy zvierat sa u nás intenzívne vykonávajú na mŕtvych kusoch. Robí sa to u všetkých zvierat, ktoré vykazujú príznaky nejakého nervového ochorenia a sporadicky aj u zdravých na bitúnkoch, ktorým odoberajú vzorky mozgu. Podľa podpredsedu Zväzu mäsiarov Slovenska a generálneho riaditeľa Seredského mäsového priemyslu Ing. Rudolfa Velkého je u nás kontrola na bitúnkoch taká, že „nemáme z BSE obavu“. Na Slovensku sa z dôvodu výskytu choroby na Západe spotreba hovädzieho mäsa neznížila, hoci jeho konzumácia sa stabilne znižuje. Ide však o dlhodobý trend. Tento rok sa predpokladá, že bude nižšia ako 10 kg na osobu. Pritom podstatná časť z toho je konzumovaná vo forme výrobkov, takže spotreba čerstvého hovädzieho mäsa je osobitne nízka. V poslednom období klesá každoročne o jeden až jeden a pol kilogramu. R. Velký nemá ani obavu, že by sa BSE mohla objaviť z dôvodu dávnejších dovozov kvalitného hovädzieho dobytka na Slovensko. „Dovoz bol nízky, lebo ceny jalovíc boli veľmi vysoké,“ tvrdí.

Pretože existuje u hospodárskych zvierat genetická predispozícia na toto ochorenie, osobitne pri ovciach, začalo sa s monitoringom našich, ako aj dovezených plemien. Je však povzbudzujúce, že neexistuje len genetická dispozícia na ochorenie, ale aj rezistencia voči BSE, ktorá sa dá laboratórne zistiť. Monitoring, ktorý sa v súčasnosti robí, smeruje k tomu, aby sa rozmnožovali len tie stáda a plemená, ktoré vykážu odolnosť voči BSE. Do šľachtiteľského procesu sa majú zaraďovať len také ovce, ktoré budú vyšetrené na genetickú rezistenciu.

Vladimír Turanský