Dohodnú sa slovenské mliekarne?

Prekonali recesiu, ale čakajú ich ešte dôležité skúšky

Milk Holding, ktorú v polovici roku 2000 založili tri mliekarne - Mliekospol Nové Zámky, Levická mliekareň a Milsy Bánovce nad Bebravou, by sa mohla rozšíriť o ďalšie dve, a to Senickú a Žilinskú mliekareň. Podľa generálneho riaditeľa Mliekospolu a predstaviteľa Slovenského mliekarenského zväzu Jána Šimúnka, by sa tým vytvorilo združenie, ktoré v súčasnosti ročne spracúva 260 až 270 miliónov litrov mlieka. To predstavuje takmer

tretinový podiel

na domácom mliekarenskom trhu. Takéto koncentrovanie zatiaľ kapitálovo neprepojených spoločností s čisto slovenskou vlastníckou štruktúrou je aj odpoveďou na silnejúce pozície mliekarní s účasťou zahraničného kapitálu. Odborníci z Európskej únie totiž odporúčajú Slovensku, aby vstupovalo do jej štruktúr maximálne so šiestimi veľkými priemyselnými mliekarenskými podnikmi a desiatimi menšími prevádzkarňami so špecializovanou výrobou. Preto z hľadiska očakávaného vývoja v domácom mliekarenskom odvetví a v budúcnosti uvedeného zoskupenia by podľa Jána Šimúnka malo dôjsť čo najskôr aj ku kapitálovému prepojeniu zainteresovaných spoločností.

V súčasnosti je na Slovensku v prevádzke 23 väčších a 33 malých mliekarní, ktorých kapacitné

využitie je nízke

a pohybuje sa pri základnom ošetrení mlieka na 66 %, pri spracovaní masla na 36 % a pri výrobe syrov na 95 %. Doterajší vývoj ukazuje, že sa nepodarilo celkom presadiť zámery reštrukturalizácie odvetvia. Je zrejmé, že nevyťažené podniky tohto odvetvia v súčasnosti produkciu zdražujú a v budúcnosti nemôžu byť konkurencieschopné. Vykonaný veterinárny audit vzhľadom na hygienické požiadavky platné v EÚ tiež ukázal, že len dve priemyselné mliekarne spĺňajú tieto požiadavky. Hlavné problémy sú stavebno-technického charakteru, pretože spravidla ide o staršie objekty. Napriek týmto nedostatkom po dlhšom čase sa v slovenskom mliekarenstve postupne prekonáva recesia v objeme výroby, na základe ktorej sa tento odbor potravinárstva zaraďuje medzi rozhodujúce. Za posledných päť rokov sa jeho produkcia zvýšila o viac ako 50 %.

Nákup surového kravského mlieka pre spracovateľské potreby domáceho mliekarenského odvetvia sa v priebehu posledných rokov pohyboval na úrovni okolo

900 miliónov

litrov. Na tuzemskom trhu sa pritom ročne umiestňovalo z tohto celkového množstva asi okolo 750 miliónov litrov. V priebehu nadchádzajúcich piatich rokov by sa však mohli spracovateľské možnosti slovenských mliekarov dostať až na približne 1,2 miliardy litrov. Priamo na domácom trhu by sa umiestnila asi miliarda litrov a zvyšok by sa exportoval do zahraničia. Táto prognóza pritom vychádza z možnosti postupného navyšovania domácej spotreby mlieka a mliečnych výrobkov. Jej celoročný objem na jedného obyvateľa Slovenska sa totiž v súčasnosti pohybuje na úrovni len okolo 160 litrov. Odborníkmi odporúčaná dávka tejto neoddeliteľnej súčasti zdravej výživy však dosahuje až hranice 220 až 230 litrov.

Vladimír Turanský