Na štarte sme stratili veľa času

16. február 2000

Prezident SR Rudolf Schuster, ktorý je čestným členom Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub, sa stretol s jeho reprezentáciou 16. februára 2000. Vo svojom príhovore sa venoval najaktuálnejším otázkam slovenskej prítomnosti a blízkej budúcnosti so zreteľom na spoluzodpovednosť hospodárskych lídrov za vývoj SR.

Klubová komunita diskutovala aj s predsedom jubilujúceho Združenia miest a obcí Slovenska Michalom Sýkorom a ďalšími predstaviteľmi o reforme verejnej správy.

Na mimoriadne zhromaždenie tejto občianskej komunity, založenej v auguste 1993. roku, prišiel aj vedúci diplomatickej misie Poľska Jan Komornicki, Maďarska Miklós Boros, Číny Yuan Guisen a Ruskej federácie Alexander Akseňonok.

Prvé podujatie NEF - Hospodársky klub v 2000. roku otvoril jeho výkonný podpredseda P. Kasalovský. V úvodnom slove o. i. povedal, že (...) v závere druhého milénia by sa aspoň tretina najvplyvnejších osobností v SR mala pokúsiť nájsť takpovediac záchytný bod - perspektívu. Inak povedané, potvrdiť si nahlas zmysel svojho života a snažení, ale aj zodpovednosť za to, čo sa robí v okruhu ich pôsobnosti. Ním by mal byť predsa len človek, ľudská osobnosť a pozitívne hodnoty či tendencie k nim. Vlastnou vzdelanosťou, kultúrnosťou, ale aj psychickou a fyzickou zdatnosťou, avšak predovšetkým výsledkami práce sa môžeme predierať medzi tie najvýznamnejšie európske štáty.

R. Schuster: Schopnosť dnešnej vlády bude obyvateľstvo merať jej krokmi a rozhodnutiami, ako dokáže vyviesť tento štát, tento národ z krízy tak, aby sa ľudia ešte zaťali a boli ochotní to všetko vydržať. Aby pochopili aj tí, čo už nemajú kde opasok uťahovať, že nemáme na výber. Vláda však na nich nesmie zabudnúť a musí v prvom rade myslieť na nich. Utiahnuť si opasok môžu tí, ktorí ešte majú kde. Najboľavejšou stránkou je vysoká nezamestnanosť, ktorá dosiahla skutočne katastrofálne rozmery.

Smer je pre nás v zahraničnej politike jasný, v spolupráci s našimi susedmi a so strategickými ekonomickými partnermi na východe i na západe. Nemôžeme to ponechať na náhodu, ako nám to vyjde alebo nevyjde. Preto slovo štátna doktrína, aj keď to niekoho šteklí, dráždi, je nevyhnutnosťou. Uvidíme, či ju budeme potrebovať alebo si vystačíme improvizáciou od jedných volieb k druhým.

Keď hovoríme o ekonomickej situácii, vidím veľkú chybu, že sme stredného a malého podnikateľa nechali napospas osudu. Pritom oni tvoria základ trhovej ekonomiky, venovali sme sa vlajkovým lodiam, o ktoré je bitka aj dnes a stredný a malý podnikateľ, ten nech si počká na banky, až sa sprivatizujú, až budú lacné peniaze. Neviem však, ktorý z nich prežije a akým spôsobom prežije...

M. Sýkora: Ja som starosta a pre mňa je občan mojím voličom nielen pred voľbami, raz za štyri roky, ale každý deň, pretože ja sa s ním každý deň stretávam v úrade, v obchode, v dedine, skrátka nájde ma ešte aj doma. Naozaj cítim svoju zodpovednosť voči týmto ľuďom, nie sú pre mňa imaginárni a ja nie som vzdialený im. Reforma musí byť aj o tomto - každý, kto chce byť verejným činiteľom, každý, kto prevezme na seba, obrazne povedané, honor, musí na seba prevziať aj zodpovednosť voči konkrétnym ľuďom a konkrétnemu územiu. To je morálny rozmer reformy, ktorú potrebujeme pre demokratickejšie, a preto aj spravodlivejšie usporiadanie verejných vecí.