Iba veda prináša nové informácie

Prírodovedné a humanitné vedné odbory prepojením vytvoria novú kvalitu pre toto tisícročie. Prvé zárodky môžeme pozorovať už dnes.

V roku 1959 vydal Angličan C. P. Snow, neskorší lord, knihu Dve kultúry. Snow si všimol, že ľudia, ktorí sami seba nazvali intelektuálmi, sú zvyčajne vzdelanci a publicisti so záujmom nielen o divadlo, estetiku, ale aj o filozofiu, psychológiu a históriu. Bol prekvapený, že literárni vzdelanci medzi intelektuálov nezaradili špičkových prírodovedcov svojej doby, napr. Einsteina, Heisenberga alebo Morgana. Okrem toho si všimol, akí sú literárni vzdelanci povznesení. Že by niektorí z nich nevedeli o Shakespearových dielach, neprichádzalo do úvahy. Že však nemajú poňatie o druhom termodynamickom zákone, genetickom kóde či teórii relativity alebo o kvantovej mechanike, priznávali s hrdosťou.

V druhom vydaní knihy z roku 1963 napísal lord Snow optimistickú kapitolu. Medzera medzi literárnymi intelektuálmi a prírodovedcami sa podľa neho opäť zavrie. Prvá kultúra, literárna, estetická, filozofujúca a historizujúca vetva ľudského myslenia sa spojí s kultúrou druhou, myslením prírodovedeckým. Výsledkom bude tretia kultúra, spoločný jazyk prvej a druhej.

Tretia kultúra už začala vznikať. Ibaže iným spôsobom, ako si lord Snow predstavoval. John Brockman je Američan, autor a vydavateľ veľkého počtu kníh. Žije v New Yorku. V rokoch 1991 - 1994 viedol rozhovory s dvadsiatimi tromi súčasnými špičkovými svetovými vedcami. Zmyslom týchto rozhovorov bol všeobecne zrozumiteľný opis medzi súčasným poznaním sveta, a tým, čo známe nie je.

Brockman napríklad hovoril s kozmológom Alanom Guthom, tvorcom inflačného modelu vzniku vesmíru, ktorý opisuje, ako mohol vzniknúť svet. S fyzikom Murrayom Gell-Mannom, nositeľom Nobelovej ceny, ktorého štandardný model stavby hmoty diskutuje o tom, z čoho je svet postavený.

S Richardom Dawkinsom, evolučným biológom a prvým svetovým profesorom nového odboru pomenovaného styk s verejnosťou zase o tom, prečo je taká nenásytiteľná ľudská potreba zázrakov. So Stuartom Kauffmanom, ktorý je uznávaným predstaviteľom nového odboru, ktorý sa zaoberá teóriou chaosu a komplexity, pokúša sa odpovedať na otázku, prečo je svet a život taký zložitý a prečo sa v ňom dejú nepredvídateľné veci. S lingvinistom Stevenom Pinkerom rozoberal tému vzniku jazyka. S vedcom Danielom C. Dennettom hľadali odpovede na to, či je možné vysvetliť ľudské vedomie už súčasnými prostriedkami, a na to, prečo je Darwinova evolučná teória taká vplyvná. Výsledkom týchto rozhovorov bola kniha z roku 1995 s názvom Tretia kultúra: Za hranicami vedeckej revolúcie (The Third Culture:Beynod the Scientific Revolution).

V pozadí rozhovorov bol pocit mnohých mysliacich ľudí, nie iba vedcov, vyjadrený slovami jedného z predstaviteľov myšlienkového prúdu tretej kultúry Stewarta Brandta: „Iba veda prináša nové informácie. Ak listujete v novinách či časopisoch a ak máte dajaké vedomosti o vede, potom všetko, čo bežných ľudí zaujíma, vám pripadá ako staručké, politika i ekonomika je číre opakovanie stále rovnako úbohých drám, móda je iba patetická ilúzia niečoho nového, a dokonca i technológia sa dá predvídať. Ľudská povaha sa príliš nemení. Mení sa veda a narastanie jej zmien osudovo premieňa svet.“

Tretia kultúra súdi svojich predchodcov prísne. Sama osebe na internetovej stránke tvrdí, že tretiu kultúru tvoria vedci a ďalší myslitelia empirického sveta, ktorí... svojou prácou a publikačnou činnosťou pri objasňovaní hlbších významov našich životov a novým určovaním kým a čím sme, preberajú miesto tradičných intelektuálov.

Čo však prináša ona sama?! Ako by podľa nej malo vyzerať vedomie človeka, ktorý bude jednotlivcom skúmajúcim a zodpovedným...

Howard Gardner, profesor pedagogiky Harvardskej univerzity, hovorí o kráse, pravde, dobrote, Joseph LeDoux, neurovedec, profesor Newyorskej univerzity, rozpráva o nevedomej a vedomej emotivite a jej väzbe na ľudský mozog. Čo si myslí o ľudskej genomike John Maddox, čo je vlastne matematika – pýta sa zasa matematik Reuben Hersh. Vysvetliť ľudské vedomie už dnešnými prostriedkami možné je. Aspoň to tvrdí vedec Daniel C. Dennett.

Rozhovory sú určené všetkým. Učia kritickému mysleniu, čo je starostlivé a uvážlivé rozhodnutie o tom, či nejaké tvrdenie prijmeme, odmietneme alebo či sa úsudku o ňom zriekneme.

Kladiete si otázku, na čo potrebujete vlastne vedieť niečo o povahe jazyka, dejín, vzťahu mozgu a čísla, o evolúcii? Zaujíma vás iba najmä to, ako zarobiť peniaze a prežiť?

V poriadku. Ibaže svet, do ktorého ideme, je svet informácií. Napríklad: Merať, ako sa správa väčší počet nervových buniek na základe nejakého podnetu, je zábava neurofyzika, inak pre ostatných neskutočná nuda. Že sa správanie nervových buniek dá modelovať umelo, počítačovou neuronálnou sieťou, povedzme... Že však podobná sieť vie modelovať správanie burzy, a teda svojmu vynálezcovi prinesie značný zisk... Čo poviete?!

(mb)