Priority švédskeho predsedníctva EÚ

Politika presadzovania troch E a obdobie pokojnej práce

Už počas historicky najdlhšieho summitu EÚ v Nice dalo Švédsko najavo, že hlavnou prioritou jeho predsedníctva európskej pätnástky (od 1. januára do 30. júna) bude integrácia stredo- a východoeurópskych štátov do únie. „Európa už nesmie byť nikdy rozdelená,“ podčiarkol nedávno svojím vyhlásením švédsky premiér Göran Persson túto prorozširovaciu iniciatívu jeho vlády. Pod švédskym tlakom lídri EÚ v decembri v Nice schválili stratégiu ďalšieho postupu pri jednaní s dvanástimi uchádzačmi o členstvo v únii, pričom bol prijatý dodatok, že s tými najlepšie pripravenými kandidátmi bude Brusel jednať ešte rýchlejšie. To predvída možnosť, že tí najpohotovejší sa budú môcť zúčastniť volieb do Európskeho parlamentu už v roku 2004. Neoficiálna dátumová hranica pričlenenia prvých kandidátov k únii je 1. január 2003, respektíve 1. január 2004, čo v podstate zodpovedá predstavám tých najpripravenejších uchádzačov (ČR, Poľsko, Slovinsko, Maďarsko, Estónsko, ale aj Slovensko). Podľa švédskej ministerky zahraničných vecí Anny Lindhovej je najskorším termínom rok

Táto iniciatíva švédskeho vládneho kabinetu stredo- a východoeurópanov istotne teší, najmä po tom, čo predošlé francúzske predsedníctvo bolo voči rozširovaniu únie skôr opatrné ako nadšené. Štokholmu nadšenie nechýba, avšak politickí analytici a viaceré európske denníky upozorňujú, že „ráno je múdrejšie večera“. Čiže, aby sa Švédi príliš neunáhlili. Lebo ak aj do konca júna nepadnú konkrétne termíny na prijatie prvých členov, Švédsko chce na finálnom summite v Göteborgu (15. a 16. jún) načrtnúť aspoň čo najpodrobnejší scenár ďalšieho postupu, dosiahnuť potrebný politický prielom, aby sa tieto termíny už jasne kontúrovali, a pozitívne sa tak zapísať do komunitárnej histórie. Želanie švédskej vlády však nekopíruje presne želania švédskeho národa. Švédsko do EÚ vstúpilo iba pred šiestimi rokmi, avšak v poslednom čase čoraz viac silnejú hlasy Švédov o vystúpenie z únie. Aj preto sa o krajine troch koruniek hovorí ako o „eurovlažnej“ a švédske predsedníctvo vzbudzuje nielen nádej, ale aj rozpaky.

Najväčším hendikepom švédskeho šesťmesačného predsedníctva bude skutočnosť, že Švédsko, podobne ako Dánsko a Veľká Británia nie je členom Európskej menovej únie (EMÚ). Hendikep preto, lebo v tomto roku finišujú prípravy eurozóny na zavedenie (od 1. januára 2002) do každodenného života spoločnej meny euro pre asi 300 miliónov Európanov. A tak švédsky minister financií Bosse Ringholm nebude môcť predsedať zasadaniam ministrov financií EÚ, hoci mu to patrí. Túto povinnosť bude počas celého roka vykonávať jeho belgický rezortný kolega, keďže Belgicko od 1. júla preberie predsednícku taktovku únie. Takže aj napriek veľkolepým plánom vlády, sa Švédi nezúčastnia na jednom z najväčších a najodvážnejších projektov EÚ. Paradoxne však z toho Perssonova vláda chce vytĺcť politický kapitál a presvedčiť svojich občanov o európstve a nevyhnutnosti ekonomickej a menovej únie, ktorá - tak ako vláda uvádza vo svojom programe - „je prínosom pre hospodársku stabilitu a integráciu“.

Diplomatickú a politickú muníciu sa teda Švédi chystajú vystrieľať inde. Priority svojho polročného predsedníctva zhrnuli do troch „E“ - Enlargement, Employment, Environment (angl.), čiže rozširovanie, zamestnanosť a životné prostredie. Kým ich politika rozširovania únie je už dávnejšie známa (aj napriek vysokému euroskepticizmu až 58 % Švédov súhlasí so vstupom 12 kandidátskych krajín), politika zamestnanosti a ochrana životného prostredia kopíruje ich národné špecifiká. Budovanie spoločnej Európy je vec kompromisov a ústupkov a Švédi by boli úprimne radi, keby zvyšok Európy odkopíroval niečo aj od nich. Napríklad sociálnu politiku, najmä systém dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia. To je silná parketa Švédska, ktoré sa neoficiálne považuje za akúsi „morálnu veľmoc“ Európy. Podobnú taktiku chce zvoliť aj v prípade ochranárskych politík. Pre Štokholm je to vítaná príležitosť čo najlepšie sa predať, zvýrazniť svoje priority a dať to najlepšie, čo Švédi majú. Podľa euroanalytikov, keby sa Švédom podarilo presadiť aspoň polovicu z troch „E“, pre EÚ by to bol určite pozitívny krok dopredu.

Pravdaže, Švédsko nemôže svoje polročné predsedníctvo nevnímať v širšom, celoeurópskom kontexte. Netreba zabudnúť, že okrem likvidácie národných mien a zavádzania euro, tohto roku čakajú EÚ voľby v dvoch veľkých štátoch - v Taliansku a vo Veľkej Británii -, čo de facto brzdí akékoľvek väčšie projekty. Nakoniec o veľkých projektoch sa rozhodovalo počas francúzskeho predsedníctva a viedlo to k značnej nervozite a takmer rozporu medzi malými a veľkými štátmi únie. Aj preto Štokholm naznačuje, že jeho šéfovanie na čele EÚ bude obdobím pokoja, aby sa členské štáty únie stihli spamätať z ťahaníc v Nice a aby mohli „stráviť“ tam podpísanú dohodu, ktorá predvída reformu európskych inštitúcií. Švédsko musí síce vypracovať predbežný harmonogram pre ďalšie reformy únie, ale prevratné kroky sa už viac-menej udiali - nová dohoda bola podpísaná v Nice, nový finančný rámec počas nemeckého predsedníctva v roku 1999 a veľký záver o rozširovaní EÚ v Helsinkách koncom roku 1999.

Očakáva sa teda, že švédske predsedníctvo bude výdychom úľavy pre kandidátske krajiny a pre EÚ predovšetkým prehĺbenie morálneho a sociálneho rozmeru integrácie.

Iaromír Novák