Storočie rečou cien

Za čo v USA platia menej a za čo viac ako roku 1900?

Často sa nám stane, že sa rozčuľujeme nad cenami niektorých výrobkov, naopak svietime šťastím, keď sa nám podarí zohnať niečo lacné. Analýza týždenníka The Economist však dosť jasne ukazuje, nakoľko sú tieto naše pocity založené na relatívnych faktoch. Britské noviny poukazujú na veľkú neúmernosť v zmenách cenových hladín jednotlivých tovarov a služieb v USA počas 20. storočia. Samozrejme, Spojené štáty nemôžeme brať ako reprezentatívnu vzorku, ale ako solídnu orientáciu určite.

Takže ak niekto nadáva nad vysokou cenou telekomunikačných služieb, mal by mať na vedomí, že reálne ceny hovorov sú o 100 percent lacnejšie ako v roku 1900. Na druhej strane možno by pivo až tak ľahko nestekalo dolu krkom, ak by mu došlo, že zaň platí o 200 percent viac ako jeho predkovia...

Porovnanie cien necháva priestor aj na hlbšiu analýzu. „Tovary a služby, ktoré profitovali z rastu produktivity založenom na nových technológiách a masovej výrobe, zaznamenali výrazný pád reálnych cien,“ uvádza The Economist. Najexplicitnejším príkladom sú práve telekomunikácie, ale dôkazom toho sú aj autá, bicykle a dokonca aj vajcia (vďaka inkubátorom). Podobne je však pozoruhodné, že niektoré komodity majú mimoriadnu cenu práve preto, že stoja mimo modernizačných trendov - reálna cena klavírov Steinway prudko stúpla, pritom väčšina ľudí počúva klavírové koncerty na CD prehrávačoch.

Pokiaľ ide o problémy súčasného sveta, najzaujímavejší je vari výrazný pokles ceny benzínu. Tu hádam treba zdôrazniť, že tento jav nie je príznačný len pre USA, ale pre celý svet. Pritom sa v žiadnom prípade nedá povedať, že by doyt za celé tieto roky klesal. Vnímajú to však tak aj priemyselné krajiny, ktoré chytá panika zakaždým, keď svetové ceny ropy poskočia? Nezakladá sa ich strach na trochu relatívnych faktoch?

(by)