Spasí zdravotníctvo len zázrak?

Nájsť iba príčiny nespokojnosti je už veľmi málo

Aj o tomto rezorte v „slovenskom“ podaní sa už vie v zahraničí. V knihe Zdravotníctvo Európy sú kapitoly so všeobecným zameraním, no aj profily zdravotníctva štyroch krajín: Írska, Slovenska, Bulharska a Ruska. V súvislosti s našim štátom je pomerne zaujímavý výrok podľa ktorého: „Slovensko dúfa, že sa poučí z chýb doterajšej reformy zdravotníctva a uplatní nový balík opatrení s dôrazom na efektívnosť a kontrolu nákladov.“ Publikáciu, ktorej súčasťou sú i takéto informácie, vydalo v Londýne prestížne ekonomické vydavateľstvo The Economist Intelligence Unit ( EIU), ktoré je už viac ako 50 rokov zdrojom informácií o rozvoji obchodu, ekonomických a politických trendoch vo svete. Autorom je Terry Moran, kanadsko-britský novinár, ktorý sa špecializuje na zdravotníctvo a, prirodzene, že na Slovensku žil. Aj bez takéhoto medzinárodného ohodnotenia však odborníci znalí problematiky v rezorte upozorňovali na chyby v období, keď sa vysokí štátni úradníci zodpovední za jeho chod správali ako tí, ktorí sa vyberú v červených trenírkach do opery a tvrdia, že majú najnovší smoking. Protestné akcie zdravotníkov a hrozba konkurzov prebudila aj rezortného ministra. Začali sa hľadať korene nespokojnosti so súčasným systémom.

V zdravotníctve je takmer každý dlžný každému. No objavujú sa upozornenia aj na vážne nedostatky v súvislosti s poistením. Napríklad riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne MUDr. Eduard Kováč vidí problémy aj v tom, že sa nezabezpečila finančná autonómnosť, nedosiahla sa nezávislosť finančných zdrojov zdravotného poistenia od štátneho rozpočtu: štát je platiteľom poistných príspevkov za 60 % všetkých obyvateľov a výšku poistného si upravuje každoročne zákonom o štátnom rozpočte, a to podľa svojich aktuálnych možností. Medzi mínusy možno zarátať aj finančnú ekvivalentnosť - v stabilnom systéme sa vybrané poistné príspevky musia rovnať prostriedkom vyplateným na dávky krytých osôb a nákladom na nevyhnutnú administratívu a zákonom stanovenú rezervu. Na Slovensku to tak nie je. Podľa E. Kováča sa systém zdravotného poistenia viac ako štyri roky ocitá v deficite, a to aj v dôsledku rozporu medzi zákonom garantovaným rozsahom zdravotnej starostlivosti na jednej strane a na druhej strane zákonom určenou výškou poistných príspevkov, ktorých celkový finančný objem nepostačuje na zabezpečenie rozsahu zdravotnej starostlivosti. Neexistuje u nás ani skutočná pluralita - tá totiž teraz nespočíva v existencii rôznych fondov, druhov poistenia či poisťovní, ktoré sa líšia okruhom poistencov, druhom či rozsahom krytia a výškou poistných príspevkov.

Nuž, v mnoho sa u nás líšime od vo svete vyskúšaných a funkčných systémov v zdravotníctve. Podľa odborníkov chýba účinná legislatíva, zber dát a informačné toky, udržanie nákladov a kvality, informovanosť pacientov. Ak by sme sa chceli držať aktuálnych trendov je jasné, že si rezort musí stanoviť priority. Zainteresovaní sa napríklad dožadujú redefinície základného balíka zdravotníckych služieb hradených z verejných zdrojov, oddeliť financovanie zdravotníckej starostlivosti od poskytovateľa, definovať príslušné práva i povinnosti pacientov, platiteľov a poskytovateľov, plnenie zmluvných vzťahov a regulovanej súťaže, zabezpečenie kvalitnej zdravotnej starostlivosti, transparentnosti merania výsledkov. To sú len niektoré zo známych návrhov na zmeny v slovenskom zdravotníctve. Súčasný systém dožil, nemocniciam nechcú dodávať na dlh ani lieky, ani potraviny, v zdravotnom poisťovníctve sa objavujú žaloby, svojho sa dožadujú lekárnici. A medzi pacientmi je rozšírená informácia, že k lekárovi nemožno ísť bez peňazí, na všetko sa dopláca. Je jasné, že rezortu a pacientom na zdravotnícku starostlivosť odkázaným pomôžu len principiálne zmeny.

Ľudmila Koníková