Zhodnocovanie neznížilo vývoz

Slovensko z hľadiska Československej obchodnej banky

Dnes uverejňujeme šiestu (14. 11., 21. 11., 24. 11., 29. 11., 5. 12.) záverečnú časť analýzy stavu ekonomiky Slovenskej republiky. Jej autori P. Dufek a P. Chvojka sa pokúsili o prognózu vývoja na budúci rok.

Koncepcia menovej politiky sa v tomto roku nemenila. Hlavným cieľom, na ktorý sa politika centrálnej banky zamerala, je jadrová inflácia. Je to ukazovateľ spotrebiteľských cien, v ktorom nie sú zahrnuté potraviny ani administratívne regulované položky. To nepochybne uľahčuje predikciu cenového vývoja a zvyšuje sa tak i možnosť nepriameho ovplyvňovania inflácie. Schopnosť riadiť vývoj jadrovej inflácie je však dočasne obmedzená nepriechodnosťou úverového transmisného mechanizmu, a obmedzuje sa tak skôr na vytváranie inflačných očakávaní a kurzovú politiku. NBS v máji revidovala svoj menový plán na tento rok a zaviedla dvojtýždňovú repo sadzbu. Centrálna banka naďalej očakáva, že sa jej v tomto roku podarí splniť cieľ jadrovej inflácie (4,7 - 5,8 %), avšak zmenila odhad medziročnej decembrovej miery inflácie na 8,8 -9,9 % a priemernej inflácie na 12,4 - 12,9 %. Ekonomika by mala podľa NBS rásť tempom 2,5 %, deficit bežného účtu platobnej bilancie by pritom nemal presiahnuť 5,1 % z HDP a fiskálny deficit 3,3 % z HDP (28 mld. Sk). Z bankových indikátorov je zaujímavý predpoklad

rastu úverov

podnikom a obyvateľstvu vo výške 3,7 % a úverov vláde (vrátane FNM) o 16,3 %. Centrálna banka urobila zmeny aj v nastavení menovej politiky. Konkrétne od 1. júla znížili mieru povinných minimálnych rezerv z 8 % na 6,5 % (je to stále podstatne vyššie ako krajinách EÚ alebo tiež v Česku). NBS ďalej rozhodla, okrem už používanej jednodňovej sterilizačnej a refinančnej repo sadzby, o zavedení dvojtýždňovej repo sadzby. Dvojtýždňovú repo sadzbu stanovili ako maximálnu pre sterilizačné operácie a ako minimálnu pre refinančné operácie.

Priaznivý cenový vývoj a výhľad inflácie na ďalšie mesiace viedol NBS na začiatku septembra k zníženiu oficiálnych úrokových sadzieb (jednodenných o 0,5 p. b. na 6,5 % a 9,5 %, dvojtýždňového repa o 0,25 p. b. na 8,25 %). NBS navyše uviedla, že existuje priestor na ďalšie zníženie úrokových sadzieb ešte v tomto roku o 0,25 - 0,50 p. b. Posledné vyjadrenie viceguvernérky NBS Eleny Kohútikovej však tento zámer do istej miery krátkodobo relativizuje. Možnosť ďalšieho

zníženia sadzieb

treba považovať za veľmi reálnu vzhľadom na to, že jadrová inflácia ako hlavný cieľ menovej politiky sa bude na konci roka pohybovať v blízkosti dolnej hranice vytýčeného intervalu (4,7 - 5,8 %), čiže bude ešte nižšia. Podobne aj decembrový CPI by mal byť nižší než predpokladá NBS. Výrazný pokrok bol dosiahnutý v konsolidácii bankového sektora. Po zvýšení základného kapitálu dvoch najväčších bánk v krajine a IRB sa začala v minuloročnom decembri prvá etapa ozdravovania veľkých bánk, keď z ich portfólií boli prevedené úvery v nominálnej hodnote 62,7 mld. Sk do novozriadenej Slovenskej konsolidačnej. Išlo o najmenej bonitné pohľadávky bánk. Prevod sa mal uskutočniť za nominálnu hodnotu a bankám mali zostať k dispozícii už vytvorené opravné položky na tieto úvery. V priebehu mesiaca tak klesol objem klasifikovaných úverov brutto z takmer 171 mld. Sk na 118 mld. Sk. V polovici roka sa uskutočnila druhá etapa čistenia bankových portfólií. Výsledkom je ďalšie zníženie objemu problematických úverov. Finančné krytie na tieto operácie poskytujú banky úverom so

štátnou zárukou

Slovenskej konsolidačnej. Výhľadovo sa však ráta, že ešte pred privatizáciou bude financovanie úverov nahradené obligáciami. Doterajší výsledok konsolidácie: v bankách zostali na konci júla klasifikované úvery v hodnote 93 mld. Sk brutto, čo bolo 23 % z klientskych úverov, zodpovedá to asi 11 percentám z HDP (v novembri minulého roka to bolo 42,1 %, prípadne 21 % z HDP). Z tohto hľadiska došlo k prekonaniu ďalšej prekážky na privatizáciu najväčších peňažných domov v krajine.

Výrazne lepší stav bankového sektora sprevádzaný obmedzovaním rastu dopytu štátu po úveroch umožnil pokles hladiny úrokových sadzieb, a to tak medzibankových, ako aj klientskych. Stačí uviesť, že priemerná úroková sadzba pri novoposkytovaných úveroch v auguste dosiahla 11,1 %, zatiaľ čo vlaňajší priemer bol 16,9 %. Ďalším pozitívnym efektom je aj kótovanie dlhších splatností na medzibankovom trhu (od júna sa kótuje aj deväťmesačný a ročný Bribor a Bribid) a rozvoj strednodobých štátnych cenných papierov. Ak ešte v roku 1998 tvorili absolútnu väčšinu (takmer 90 %) nových emisií jednoročné bondy, v tomto roku to bola už menej ako jedna tretina. V situácii, keď banky nezvyšujú svoju celkovú úverovú angažovanosť, sú nútené čoraz viac prostriedkov ukladať aj do dvojtýždenných sterilizačných repo tendrov centrálnej banky. Len v rámci dvoch posledných bolo upísané vyše 40 mld. Sk. Peňažná zásoba ako sekundárny indikátor menovej politiky dynamicky rastie, dokonca viac než predpokladá upravený menový program (v auguste to bolo medziročne o 17,8 %). Príčinou je dramatické zvyšovanie čistých zahraničných aktív v dôsledku prílevu zahraničného kapitálu (menovite išlo o predaj Slovenských telekomunikácií, ktorý sa v peňažnej zásobe prejavil v auguste).

Výrazný vplyv zahraničného kapitálu na domácu peňažnú zásobu sa bude prejavovať aj v ďalších rokoch s postupom privatizácie a s príchodom nových investorov do krajiny. Domáca

úverová emisia

sa v auguste medziročne znížila o 1,8 %, avšak hlavný podiel na tomto výsledku malo zlepšenie finančnej pozície FNM, ktoré prevážilo vplyv úverov podnikom a obyvateľstvu. Pri ďalších privatizačných vstupoch môžeme očakávať pokračujúce zlepšenie pozície FNM, avšak vzhľadom na vysokú potrebu zdrojov na krytie už menovaných dlhopisov nebude mať priaznivá finančná situácia FNM dlhé trvanie. Rastový trend zadlženia vlády však naďalej zostal zachovaný. Ide však o podstatne pomalšie zadlžovanie než o aké išlo pred dvoma rokmi.

V prípade pôžičiek podnikov môžeme dokonca hovoriť o reálnom credit crunch, pretože ako vyplýva z trendovej analýzy, táto časť úverovej emisie už od roku 1998 vykazuje veľmi nízky konštantný rastový trend. Problém teraz nie je na strane bánk, ktoré v súčasnosti sústavne majú prebytok zdrojov (tie sú potom nútené umiestňovať v rámci sterilizačných repo tendrov NBS alebo do štátnych dlhopisov), ale v nedostatku kvalitných podnikateľských zámerov s rozumnou

mierou rizika.

Podnikom sa navyše ponúkajú úvery za cenu, ktorá bola ešte v nedávnej minulosti úplne nepredstaviteľnou. Zatiaľ čo úvery podnikom reálne klesajú, poskytovanie pôžičiek domácnostiam zažíva boom podobne ako v Česku (v auguste sa medziročne zvýšili o 29 %). Pravdou však je, že podiel úverov tohto segmentu je stále taký nízky (aktuálne ide asi o 41 mld. Sk), že nedokáže zvrátiť celkový trend úverovej emisie. Z hľadiska štruktúry došlo na konci uplynulého a počas tohto roka k výraznému preskupeniu úverov (90 mld. Sk) zo segmentu súkromných firemných klientov do verejného sektora. Ide o dôsledok revitalizácie bankového sektoru, ktorá spočívala v presunutí problémových úverov z najväčších bánk a v ich hradení novými úvermi konsolidačným inštitúciám. Po prevedení týchto úverov na dlhopisy (malo sa tak stať v roku 2001) bude nasledovať výrazný pokles objemu úverov v ekonomike. Ak odhliadneme od tohto posunu, tak k významným pohybom dochádza iba pri retailových úveroch (+33 % medziročne k 30. júnu). Firemná klientela pod zahraničnou kontrolou, ktorá už má veľký rastový potenciál, zatiaľ nehrá významnejšiu úlohu (na úveroch sa podieľa len 7 %).

Slovenská koruna od apríla, keď sa pohybovala okolo hodnoty 41,50 SKK/EUR a centrálna banka bola dokonca proti jej ďalšiemu posilňovaniu, intervenovala, oslabovala sa a dostala sa až za hranicu 44 SKK za EUR napriek lepšiacim sa ekonomickým podmienkam. Príčiny treba hľadať v pokračujúcej politickej neistote vyplývajúcej najprv snahou o odvolanie ministerky financií, potom chorobou prezidenta a pripravovaným referendom, ktoré však bolo neúspešné. Z ďalších dôvodov treba uviesť klesajúci úrokový diferenciál a menovite stále nízky prílev dlhodobého zahraničného kapitálu (v prípade predaja Slovenských telekomunikácií použili

špeciálny účet,

aby získané peniaze nešli priamo na trh). Oproti USD bola depreciácia koruny podstatne väčšia v dôsledku dlhodobého posilňovania USD oproti EUR a koruna sa dostala až za hranicu 50 SKK za USD. Perspektíva kurzu koruny je však napriek doterajšiemu krátkodobému oslabovaniu naďalej priaznivá. Keď vezmeme do úvahy možnosti konverzie zdrojov získaných pri privatizácii, uvažované prijatie pôžičky od Svetovej banky, pozitívny vývoj bežného účtu platobnej bilancie a vari aj dlhoočakávaný vyšší záujem dlhodobých investorov o SR, môžeme povedať, že existuje priestor na posilnenie koruny. Apreciácia koruny by nemala zásadným spôsobom ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenskej produkcie, ako o tom napovedá doterajší vývoj obchodnej bilancie. Možno to dokladovať aj vývojom reálneho devízového kurzu oproti DEM, prípadne EUR. Aj keď od mája minulého roka sa koruna reálne zhodnocovala, naďalej pokračovala výrazná vývozná expanzia.

Podobne ako v Česku sa ráta s využitím špeciálneho účtu, na ktorom majú byť sústredené prostriedky získané predajom štátneho majetku zahraničným investorom. Cieľom je eliminácia prípadných apreciačných tlakov v prípade predaja veľkého objemu devíz naraz. Rovnako ako v Česku preto bude dôležité, ako bude prebiehať konverzia týchto zdrojov, lebo sa asi nemožno vzhľadom k objemu potenciálne získaných peňazí príliš spoliehať na to, že všetko skonvertuje sama centrálna banka. Jej devízové rezervy (bez zahrnutia zlata) teraz pokrývajú štvormesačný dovoz, a preto k razantnému zvyšovaniu rezerv už NBS nemusí mať príliš veľkú motiváciu. Bolo by preto pravdepodobné, keby časť devízových príjmov smerovala na devízový

(Koniec)