Členstvo znamená...

Eleonóra Bujačková

Náš členský príspevok v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by mal podľa neoficiálnych informácií predstavovať ročne asi 900-tisíc FRF. Predpísaný členský príspevok v tomto prípade je nepomerne nižší ako v iných medzinárodných organizáciách. Jeho výška pritom nebude dosahovať ani jedno celé promile rozpočtu Sekretariátu OECD. Ten v súčasnosti predstavuje sumu 1,2 mld. FRF.

To je jedna stránka nášho vstupu do tohto klubu bohatých. Tou druhou sú naše záväzky. Oproti iným integračným zoskupeniam (napríklad EÚ) nemá OECD ambície svojim členom prikazovať a nakazovať: Jej hlavné úlohy sú v ekonomickej a v mnohostranných analýzach. Aký teda môžeme mať z prijatia osoh? Jedným zo ziskov je nepochybne prestíž. OECD združuje najvyspelejšie štáty sveta a členstvo v nej je samo osebe signálom o kvalitách slovenskej ekonomiky. To však platí len obmedzene, aj medzi súčasnými členmi nájdeme krajiny, ktoré by sme medzi svetovú špičku bežne nezaradili.

Hoci ekonomickí experti zdôrazňujú, že HDP je tým najrozhodujúcejším kritériom hodnotenia tej-ktorej krajiny, pri našom členstve v tejto organizácii sa preferuje predovšetkým otvorenie trhu zahraničnému obchodu i finančným operáciám a konvertibilita meny.

Napriek niektorým dosiahnutým solídnym parametrom v makroekonomickej oblasti, ekonomická úroveň Slovenska je v porovnaní so západoeurópskymi partnermi relatívne nízka. Nasadzovať „brzdiace mechanizmy“ pri súčasných tempách rastu HDP v obavách z prehriatia ekonomiky by isto nebolo adekvátne. Nebezpečenstvo narušenia vnútornej rovnováhy nadmernou infláciou alebo vychýlenia vonkajšej rovnováhy v dôsledku trvalo nefinancovateľného schodku bežné účtu platobnej bilancie pritom neexistuje.

Ohnisko ekonomického oživenia sa od roku 1999 posunulo z trhových služieb do priemyslu a stavebníctva, kde po predchádzajúcom hlbokom poklese rastie produkcia vysokými tempami pohybujúcimi sa nad deväť percent. Reštrukturalizácia výroby sa začína presadzovať už nielen vo veľkom sektore ekonomiky, ale aj vo vnútri privatizovaného priemyslu.

Prijatím do OECD sme sa zaviazali k nezvratnosti ekonomickej transformácie a vzdali sme sa práva vrátiť sa k netrhovej ekonomike predovšetkým v oblasti zahraničného obchodu a medzinárodných financií. Slovenská ekonomika sa tak dostane pod trvalý drobnohľad členských krajín aj v takých oblastiach, v ktorých sme transformácii ešte stále veľa dlžní. Ide najmä o zjednocovanie účtovných štandardov, daňového a ekologického zákonodarstva.