Komunikácia so zainteresovanými

Viacerí experti tvrdia, že z hľadiska našich integračných snáh bude rezort obrany najdôležitejším. Prostredníctvom nášho vstupu do NATO a pripravenosti armády bude Slovensko vnímané a hodnotené. Hoci armáda v rebríčkoch dôveryhodnosti boduje na prvých priečkach, nový minister Jozef Stank, ktorého v stredu uviedli do funkcie, bude musieť riešiť mnohé problémy. Uverejňujeme rozhovor, ktorý nám poskytol po nástupe do funkcie.

Ako z tohto hľadiska vnímate svoje pôsobenie v rezorte, ktorý má síce veľké ambície, ale nedostatok financií?

- Domnievam sa, že skutočne rezort je veľmi dôležitý. Je to vlastne jediný rezort, ktorý má všetky činnosti, od zdravotníckych cez rehabilitačné, spravodajské. Je najkomplexnejšie vybudovaný a z tohto hľadiska si myslím, že je aj náročný na riadenie. Budem sa usilovať, aby som svoje skúsenosti maximálne využil , aby som rezort riadil v zmysle programového vyhlásenia vlády. V ňom je

základná úloha,

a tá sa týka integrácie Slovenska do NATO, týka sa prístupu k washingtonskej zmluve. Vieme, že tu boli rôzne názory na pripravenosť Slovenska. Boli to názory politické, odborné aj vojenské atď. Naposledy Garretova správa hovorí veľmi nelichotivo o bojaschopnosti slovenskej armády a pod. Takže, celé moje úsilie bude smerovať k takým krokom, ktoré budú znamenať zlepšenie alebo zvýšenie dôveryhodnosti ministerstva obrany, armády, a to tak doma, ako aj v zahraničí. Pokiaľ ide o to, aké máme k dispozícii finančné prostriedky, či na tento program budú stačiť v tejto chvíli, nemôžem zodpovedne odpovedať. Musím sa predovšetkým dôkladne oboznámiť s tým, ako je „ihrisko vykolíkované“, aký priestor je vytvorený doterajšími rozhodnutiami. Pôjde o pokračovanie v zásadnej línii, a základné mantinely vychádzajú jednak už zo spomínaného programového vyhlásenia vlády, ale aj z národnej bezpečnostnej stratégie a základných dokumentov, ktoré hovoria o obrannej doktríne Slovenska. To všetko treba konfrontovať s finančnými možnosťami, ktoré má rozpočet. Mojou snahou je pokúsiť sa o to, aby nebolo možné v budúcnosti konštatovať, že bojaschopnosť slovenskej armády limituje k nule pri vynakladaní asi 17 mld. Sk zo štátneho rozpočtu.

Ešte stále je dosť rozporov i názorov na náš vstup do NATO. Ako hodláte postupovať v tejto oblasti?

- Určitý rozpor môžeme vidieť aj medzi obmedzenými finančnými zdrojmi a efektmi, ak by som to mal opäť hodnotiť na základe záverov Garretovej správy. Isto, vidieť tu aj niektoré politické otázniky. Ide o tie, ktoré majú väzbu na celé úsilie vo vzťahu k hodnoteniu občanov či skôr záujmu občanov. Myslím si, že je veľmi dobré, že dnes už

asi 50 % spoločnosti

sa hlási k tomu, že chce, aby Slovensko bolo členom NATO. Ten stav sa v poslednom čase výrazne zmenil oproti obdobiu kosovskej vojny. Myslím si, že bude treba dôsledne vysvetľovať, argumentovať, na faktoch dokladovať, prečo je to dôležité a prečo je to potrebné pre Slovensko z hľadiska jeho národných i štátnych záujmov. Skoro sa mi zdá, že je málo doceňované, aké rozhodnutia boli prijímané v období práve kosovskej krízy alebo rozhodnutia, ktoré súvisia s likvidáciou zbrojných systémov SS 23 atď. Tým chcem naznačiť, že sa tu vyrovnáva kus práce na ceste približovania sa Slovenska k aliancii, a že tieto výsledky majú tiež svoju hodnotu vnútornú i zahraničnopolitickú. Myslím si, že neboli dostatočne docenené. Aj preto by som chcel poskytnúť vyjednávačom v zahraničí aj občanom Slovenska dosť argumentov, aby sme odstránili isté otázniky, ktoré hovoria o malej kredibilite ministerstva prípadne Armády SR. Samozrejme, že to si vyžaduje istú analýzu, zorientovanie sa v problémoch, definovanie jednotlivých oblastí, ktoré znižujú dôveryhodnosť. Som odhodlaný urobiť všetko, aby som túto oslabenú dôveryhodnosť v niektorých oblastiach odstránil. Stále vychádzam z toho, že chceme ísť do NATO a na tom sme sa zhodli, tak vláda vo svojom programovom vyhlásení, ako aj ako SDĽ.

Dá sa povedať, že je to prioritou aj SDĽ?

- Je to priorita zahraničnej politiky Slovenska a priorita v programovom vyhlásení vlády. Je to aj priorita v programe SDĽ. Takže som presvedčený, že nič nebráni tomu, aby sme urýchlene odstránili všetky prekážky, ktoré zatiaľ bránia realizovať túto prioritu. Problematika obmedzených zdrojov, to nebude jednoduchý oriešok. To zrejme neprekonáme v tomto roku, možno v roku 2002. Chápem to ako určitý

obmedzený priestor,

v rámci ktorého sa musíme pohybovať, a pôjde o to, aby sme čo najefektívnejšie využili zdroje. Teda, pôjde o pokračovanie transformačného procesu, pôjde o to, aby sa pokračovalo možno intenzívnejšie v tomto smere.

Priaznivci aj kritici oceňujú , že vo vašej osobe sa spája dobrý manažér, taktik a stratég. Čo z diplomatickej nátury pomôže vo funkcii ministra obrany a naopak, čo by mohlo byť povedzme istým hendikepom?

- Diplomacia je vlastne také jemné presadzovanie určitých záujmov, kultivované upozorňovanie na odlišnosti, kde sa vždy veľmi váži a analyzuje každé slovo. Takže možno niektoré tieto diplomatické „kudrlinky“ nebudú nevyhnutné a mohli by aj predlžovať celý proces. Pokúsim sa uplatňovať túto skúsenosť tak, aby to zvýšilo efektívnosť celého ministerstva. V konečnom dôsledku si však myslím, že diplomacia je o komunikácii a mám taký dojem, že je veľmi nevyhnutné, aby ministerstvo obrany komunikovalo s verejnosťou, so zahraničím, aby komunikovali vo vnútri, aby sa vysvetľovali jednotlivé pozície, postoje, diskutovalo a aby vychádzali kvalitné kolektívne rozhodnutia. To, k čomu diplomacia vedie, čo je jej základný nástroj, to je komunikácia so zainteresovanými. A nepochybne sa to žiada aj vo funkcii ministra obrany.

Eleonóra Bujačková