Turizmus ako extra príjem

Cestovné kancelárie v nevýhode oproti sprostredkovateľom

Aktívny zahraničný cestovný ruch ako neviditeľný export by mohol zohrávať v našej ekonomike oveľa významnejšiu úlohu. Mohol by, keby... medzi iným aj cestovné kancelárie venujúce sa „incomingu“ boli silnejšie a bolo ich viac.

Podiel klientely, ktorá na Slovensko prichádza prostredníctvom tuzemských cestovných kancelárií, je veľmi malý a od roku 1995 klesá. Z celkového počtu zahraničných návštevníkov cestovné kancelárie sprostredkovali len 0,45 % hostí, z počtu turistov s prenocovaním 0,96 %. Prínos cestovných kancelárií je však neodškriepiteľne vyšší - turisti prichádzajúci do ubytovacieho zariadenia prostredníctvom cestovných kancelárií zostávajú dlhšie a ich ekonomický prínos pre cestovný ruch je oveľa vyšší. Samozrejme, že okrem iného plnia v obchode nenahraditeľnú úlohu - vykonávajú prestrešovací marketing, a takto majú oveľa lepšiu šancu umiestniť produkt na zahraničnom trhu ako jednotlivé ubytovacie zariadenia.

Lenže slovenské cestovné kancelárie nemali veľkú šancu presadiť sa oproti veľkým zahraničným sprostredkovateľom - touroperátorom, ktorí vo veľkej miere ovládajú slovenský trh, a tým sami rozhodujú o spôsobe a intenzite reklamy slovenských miest a rekreačných rezortov na zahraničnom trhu. Slovenská agentúra pre cestovný ruch, ktorá má na starosti propagáciu Slovenska v zahraničí, má dosiaľ len minimálnu finančnú podporu štátu. Náklady na akvizíciu zahraničných návštevníkov sú vysoké, niekedy až príliš veľkým kúskom pre domáce cestovné kancelárie, ktoré v dôsledku nedostatočnej rentability nemajú ani finančné prostriedky na účasť na veľtrhoch v zahraničí, a teda radšej sa venujú predaju zahraničných zájazdov domácemu obyvateľstvu. Navyše obchod v AZCR sťažujú aj neštandardné podmienky obchodovania s domácimi ubytovacími zariadeniami, ktoré buď poskytujú príliš nízke provízie pre organizovanú turistiku, alebo vyžadujú 100-percentnú platbu vopred, ktorú môže cestovná kancelária veľmi ťažko zabezpečiť, pretože vďaka pestrej palety bankových záruk sa služby v cestovnom ruchu realizujú v prevažnej miere na úver. Obchody sa uzatvárajú ťažkopádne a s nedôverou, etika podnikania akoby vymizla a po „kolapse“ DCR Tatratour a CK Slovakoturist sa vytráca dôvera k podnikateľom, ktorí pôsobia na trhu len veľmi krátko. Slovenské cestovné kancelárie v „incomingovom“ cestovnom ruchu v roku 1999 realizovali necelých 10 % objemu dosiahnutého v Česku, kde celkové tržby v cestovnom ruchu predstavujú sumu 16,8 mld. Kč, z toho v AZCR 4,12 mld. Kč.

Rudolfa Vallová