Má pacient šancu?

Komentuje Ľudmila Koníková

Pokúsme sa dať odpoveď na otázku položenú v titulku komentára. Napríklad v situácii, keď je pacient presvedčený, že lekár nevyužil všetky dostupné poznatky a možnosti súčasnej medicíny. Alebo nedostal potrebné lieky, či neochota zdravotníckeho personálu, nedostupnosť služieb, neskorý príchod vozidla rýchlej zdravotníckej pomoci ohrozili jeho zdravotný stav. Otázka už neznie Kde sa môže sťažovať?, ale s akým efektom, prípadne akou formou môže dosiahnuť nápravu alebo získať odškodné. K sťažovaniu sa priamo v nemocnici naši občania neinklinujú a neosvedčili sa ani schránky na podnety a sťažnosti, ktoré dal v zdravotníckych zariadeniach nainštalovať jeden z exministrov Ľ. Javorský. Právne vedomie v porovnaní s vyspelými krajinami je u nás v tejto oblasti veľmi nízke, pacienti neradi behajú po úradoch, navyše efekt býva často nulový. O rezortnom ministerstve ide chýr, že chráni svojich, najmä na riadiacich postoch. Zanikli aj úvahy o ombudsmanovi, ktorého zvykneme spomínať, keď u nás nevieme „kam z konopí“. Teraz sa objavili informácie o Charte práv pacientov. Vypracovali ju v zmysle dokumentov OSN, WHO, Rady Európy a EÚ. Zohľadňuje skúsenosti najmä z takých krajín, ako je Holandsko, Nemecko, Švédsko, Rakúsko a Veľká Británia. Vychádza z analýzy európskych legislatív v danej oblasti a z analýzy slovenských právnych predpisov vzťahujúcich sa na danú problematiku. Návrh prešiel pripomienkovým konaním ministerstva zdravotníctva a mala by sa ním zaoberať vláda. Čo však dovtedy? Pomôcť by mohla sťažnosť adresovaná revíznemu lekárovi konkrétnej zdravotnej poisťovne. Alebo právnik, ktorý je schopný zabezpečiť spoluprácu medicínskych expertov. To je však cesta pre tých solventnejších.