Tečie nám do topánok

Komentuje Eleonóra Bujačková

Slovenská republika zaostávala za vyspelým svetom desiatky rokov. Priemysel chátral zlou technologickou a technickou úrovňou. Takýto trh sa potom nedá mávnutím ruky otvoriť a čakať, že to bude ekonomicky výhodné. Zahraničie nám za to, samozrejme, zatlieska, ale iba preto, že na nás rýchlo bohatne. Svedčí o tom rastúci schodok obchodnej bilancie - dovoz k nám je výrazne vyšší ako náš vývoz. Zahraničný tovar vytláča domáci. Proexportná politika je stále iba na papieri a mnohé nezmyselné dovozy sme začali čiastočne obmedzovať až vtedy, keď nám začalo tiecť do topánok. Ale to už tu máme pretlak zahraničných potravinových reťazcov, zbytočne veľa bielej techniky, elektroniky a podobne. Osobitnou kapitolou sú mnohé dumpingové ceny, za ktoré sem zahraničný producent svoje tovary dováža. Slovenský priemysel však potrebuje zvýšiť predovšetkým svoju konkurencieschopnosť až potom môžeme uvažovať o „dobytí“ svetových trhov. Nepochybne, máme aj dnes čo ponúkať. Dokumentujú to viaceré úspešné misie podnikateľov v zahraničí, ktoré rozhodne neboli iba „spanilými jazdami“, ale vyniesli aj prvé predobchodné zmluvy. To všetko je však iba kvapka v mori.

Slovenský priemysel potrebuje konečne reálnu reštrukturalizáciu a modernizáciu s jasnou preferenciou exportuschopných komodít. V opačnom prípade zostaneme iba trhom, na ktorom budú zahraniční partneri „odkladať“ svoju (nie vždy lepšiu ) produkciu. Aj preto by sme nemali podliehať ilúzii o skvelej makroekonomike bez ohľadu na zlý stav mikrosféry . Doterajšia makroekonomická stabilizácia nie je totiž postavená na reálnom rozvoji ekonomiky, pretože v absolútnom vyjadrení nedošlo k rastu priemyselnej výroby.