Na výsledky treba počkať

Komentuje Zdena Rabayová

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý vstúpil do platnosti od 1. januára 2000, schválil slovenský parlament ešte v máji minulého roka. To znamená, že takmer sedem mesiacov mali úrady, inštitúcie či dotknuté právnické a fyzické osoby na to, aby sa na uplatňovanie zákona pripravili. Žiaľ, ešte ani pred mesiacom nám na viacerých orgánoch štátnej správy nevedeli presne povedať, kto bude dávať informácie, ako a kde sa budú zhromažďovať a podobne. A nečudo, veď návrh opatrení na to, aby sa litera zákona mohla v praxi realizovať, uzrel svetlo sveta až 20. decembra, čiže len pár dní predtým, ako zákon nadobudol účinnosť. Dokonca jeho paragrafové znenie najmä na okresných úradoch alebo samosprávach nemali kompetentní v rukách ani minulý týždeň a na mnohých obecných úradoch ešte len plánujú schváliť všeobecne záväzné nariadenie. Dokonca dodnes nie je ani zosumarizované, koľko bude uplatňovanie zákona stáť. Vzhľadom na fakt, že predsa len sa o zákone na pôde parlamentu dlho diskutovalo a jeho prijatie pozorne sledujú všetky médiá, mnohé inštitúcie (aj bez schválených pokynov) urobili aspoň kroky k zlepšeniu všeobecnej informovanosti občanov. Napríklad Úrad pre verejné obstarávanie bude uverejňovať nielen Vestník s informáciami o verejných súťažiach, ale aj námietky k ich priebehu. Podľa predsedu NKÚ SR J. Stahla ich konkrétnou iniciatívou k napĺňaniu zákona bude nielen prostredníctvom médií, ale aj internetu širšie informovanie o záveroch jednotlivých kontrol. Podobne i ostatné ministerstvá či krajské úrady využijú práve webovské stránky na to, aby zlepšili komunikáciu medzi úradmi a občanmi. Na nich chcú zverejniť čo najviac informácií, o ktoré by mohol byť zo strany obyvateľov potenciálny ujem. Hoci väčšina ústredných orgánov chce zriadiť informačné odbory či špeciálne linky, kde budú sústreďovať žiadosti o poskytnutie informácií, a aj na nižších úrovniach by mali vyčleniť pracovníkov, ktorí budú mať pod palcom poskytovanie informácií, zrejme uplynie ešte zopár mesiacov, kým si občania uvedomia svoje práva a úradníci zasa svoje povinnosti. Zákon totiž jasne hovorí, že čo nie je tajné, je verejné. A tiež len budúcnosť ukáže, či sa potvrdia kuloárne informácie o tom, že práve čas medzi prijatím zákona a jeho vstúpením do platnosti využili mnohé ústredné orgány na to, aby do kategórie medzi štátne, obchodné a služobné informácie zahrnuli čo najviac materiálov.