Dolár paradoxne stiahol korunu

Slovenská koruna prežila posledné týždne uplynulého roka v nie veľmi pokojnej nálade. Strácala oproti euru, avšak oproti doláru si prudko polepšila. Z hľadiska aktuálne platného kurzového režimu na Slovensku sa vzájomný pomer najsledovanejšieho menového páru EUR oproti SKK vyšplhal až nad 44 SK za 1 EUR. Dosiahnutie najslabšej minuloročnej úrovne našej meny bolo spôsobené najmä pre prudké „vianočné“ zníženiu likvidity medzibankového trhu.

Napriek tomu však jej kurz, ktorý v zásade platí aj v súčasných dňoch, nie je vhodné považovať za vyslovene zlý. Práve naopak aspoň záver roka pomohol slovenským exportérom „vyťažiť“ o niečo viac zisku z menových konverzií, keďže počas väčšiny roku 2000 museli predávať „euromeny“ z exportovaného tovaru hlboko pod úrovňou 43 korún za EUR, teda za menej než to bolo pred dvoma rokmi, keď euro vznikalo.

Oslabenie koruny bolo do istej miery vyprovokované i tým, že v posledných dvoch mesiacoch sa prestalo dariť doláru. Oproti euru a následne i oproti korune stratil vyše 13 % (z 53 až na 46 SKK za 1 USD), čo sa podpísalo pod to, že mnohé slovenské firmy, predovšetkým importéri základných surovín, polotovarov alebo spotrebnej elektroniky ázijskej proveniencie využili daný stav a predčasne začali uhrádzať svoje dolárové záväzky. Ich logický postoj vyvieral z presvedčenia, že zaváhanie dolára je len epizódou, ktorú zanedlho nahradí jeho strmý rast. Na druhej strane však jestvujú aj iné názory, ktoré reflektujúc na alarmujúce signály o prudkom spomaľovaní výkonnosti americkej ekonomiky neveštia v najbližšom čase nič pozitívne pre zelenú bankovku. Eurooptimisti predikujú rast EUR až pomeru 1:1 oproti USD v druhej polovici roka, čo by sa prakticky prejavilo v tom, že kurzy oboch mien oproti slovenskej korune by sa po dlhšom čase opätovne zrovnali.

Sám najsledovanejší menový pár na slovenskom devízovom trhu EUR/SKK by podľa odhadov mal opakovať svoj vývoj zo začiatku predchádzajúcich rokov, t. j. po nemastno-neslanom úvode by malo nasledovať spevňovanie koruny. Prílev zahraničných investícií a privatizácia bánk, resp. podnikov so štátnou účasťou, by mali pozitívne pôsobiť na hodnotu našej meny. Naopak, prípadná prílišná expanzívna hospodárska politika vlády, politická nestabilita, neúmerný rast reálnych miezd obyvateľstva, ako aj dovoz investičných technológií zo zahraničia by zhodnocovaniu mohli urobiť nečakaný škrt. Za kľúčové však považujeme, do akej miery NBS devízovými privatizačnými príjmami bude ovplyvňovať dianie na devízovom trhu. V zmysle jej vyhlásenia však predpokladáme, že ich nebude váhať použiť, ak by korune hrozilo nebezpečenstvo prudkého prepadu.

Marek Senkovič

Istrobanka, a.s.