Hospodársky denník
USD45,957 Sk
EUR43,877 Sk
CHF28,678 Sk
CZK1,245 Sk
  Pondelok  8.Januára 2001

Roky „nútených“ prác pre štátnu pokladnicu

Koľko zaplatíme štátu na daniach?

Z každej výplaty odovzdávame takmer jednu tretinu štátu. Ďalšiu tretinu našej hrubej mzdy za nás platí zamestnávateľ. Kde vlastne končia naše peniaze? A bude sa niekedy platiť menej? Aby firma mohla vyplatiť svojmu zamestnancovi 18-tisíc Sk hrubého, musí si pripraviť takmer 25-tisíc korún. Skôr, než mu dá výplatnú pásku, zaplatí za neho 6840 korún, teda 38 % (na nemocenskom 3,4 %, zdravotnom 10 %, dôchodkovom 21,6 %, garančný fond 0,25 %, nezamestnanecké 2,75%). Na páske (kde už má iba 18-tisíc Sk) mu potom na sociálne poistenie strhne ďalších 4204 Sk (toľko predstavujú zrážky poistného, zdravotného...). Zamestnanec teda dostane z pôvodných 18-tisíc Sk čistú mzdu vo výške 13 796 Sk. Počítajme ďalej: za rok narastú odvody iba z výplatnej pásky na 50 448 Sk. Ďalších 6840 Sk zaplatí zamestnávateľ na povinných odvodoch a už sa dostávame k sume vyše 102-tisíc Sk ročne, ktorú štát vyberie iba zo mzdy.

Tým sa to však nekončí. Štátna pokladnica je nenásytná, a preto platíme ďalšie dane v cenách výrobkov a služieb. Na dani z pridanej hodnoty zaplatíme každý (vrátane dojčiat) ročne takmer 14-tisíc Sk a na spotrebných daniach z cigariet, alkoholu a pohonných látok ďalších približne osem tisícoviek. Za štyridsať rokov práce z človeka, ktorý zarába mesačne 18-tisíc Sk, štátna pokladnica „vytiahne takmer päť miliónov korún! Aby si na svoje dane zarobil, musí pracovať sedemnásť rokov, päť mesiacov a sedemnásť dní. Až potom môže pracovať na vlastnom.

Kam teda peniaze z našich daní putujú? Najväčšiu časť, viac ako jednu tretinu, zhltne systém sociálneho zabezpečenia. Rozpočet ministerstva práce a sociálnych vecí ráta v tomto roku s výdavkami 22 725 903 tis. Sk. Nenásytnosť sociálnej siete dostatočne dokumentuje vysoké poistenie. Podiel poistného na celkových daňových príjmoch štátneho rozpočtu dosahuje úrovne takmer 46 percent, čo je priveľa v porovnaní s krajinami EÚ (napríklad Francúzsko 40,6 %). Neprimerane vysoké poistné, ktorým celý systém dotujú predovšetkým ľudia s vyššími príjmami, si uvedomujú aj zodpovední. O nevyhnutnosti reformy sa však stále skôr hovorí ako koná. K finančne náročnejším ministerstvám patrí zdravotníctvo. Spotrebuje viac ako 17 mld. Sk. Rezort školstva vyše 7 mld. Sk. V rámci prípravy vstupu do NATO sa, pochopiteľne, zvyšujú aj požiadavky rezortu obrany. Viac by potrebovalo ministerstvo vnútra.

Narovnanie daňového systému a zníženie daňového zaťaženia občanov, ale aj podnikov, sľubujú všetky politické strany. Len čo však dostanú do rúk štátny rozpočet, stávajú sa zo sľubovaných zásadných úľav skôr iba kozmetické zmeny. Tým sa však nepriaznivé správy pre daňových poplatníkov nekončia. Smerujeme do EÚ, a teda bude potrebné zladiť daňové systémy, argumentujú strážcovia štátnej pokladnice. Pravda, kto má nižší plat, môže sa na vstup do EÚ vlastne tešiť. Nezdaniteľná suma pri dani z príjmov fyzických osôb by sa podľa niektorých návrhov mala postupne zvyšovať. Naopak, zamestnanci s najvyššími príjmami budú do štátnej pokladnice priplácať. Aby toho nebolo málo, majú sa postupne zvyšovať aj ďalšie dane a vzniknú i nové - aby sa uživili obecné rozpočty. Nepáči sa vám, že na daniach toľko platíte? Máte smolu. Nemáte sa totiž na koho obrátiť. Jedni chcú dane ešte zvýšiť, aby mohli viac vyplácať na sociálnych dávkach, druhí síce hovoria o potrebe znížiť dane, ale iba dovtedy, kým sa dostanú k moci.

Eleonóra Bujačková

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.