Strach z ochudobneného uránu

Pentagón popiera svoj podiel viny na „balkánskom syndróme“

Americké ministerstvo obrany v piatok informovalo, že niet dôkazov o tom, že munícia s obsahom ochudobneného uránu používaná lietadlami USA v Bosne a Kosove spôsobila príslušníkom spojeneckých vojsk z Európy rakovinu alebo iné choroby. Hovorca Pentagónu Kenneth Bacon uviedol, že USA budú spolupracovať s NATO pri každej štúdii o možných úmrtiach, ktoré by mohol mať na svedomí tzv. balkánsky syndróm, ale v budúcnosti USA nemajú v pláne odvolať používanie munície s obsahom ochudobneného uránu, ktorá sa v porovnaní s klasickými nábojmi a strelivom vyznačuje vysokou prieraznosťou. Vysvetlenie účinkov ochudobneného uránu na ľudský organizmus od USA už požiadalo Francúzsko, Taliansko, Belgicko a Portugalsko. Vedenie žiadnej z týchto krajín nie je presvedčené o neškodnosti ochudobneného uránu po záhadnej smrti šiestich talianskych vojakov - príslušníkov jednotiek NATO počas vojny v Kosove. Ministerstvo obrany USA zverejnilo výsledky vlaňajšieho prieskumu, podľa ktorého v Kosove niet stopy po ochudobnenom uráne, ktorý mal spôsobiť leukémiu talianskych vojakov. Prieskum sa uskutočnil vlani v marci, a to v deviatich lokalitách amerického sektora v provincii Kosovo. Protirečia však tomu informácie od predstaviteľov OSN, ktorí sú maximálne znepokojení, že pri leteckých strelách s ochudobneným uránom, ktorými NATO bombardovalo srbské sily v Kosove, bol zistený vyšší než normálny stupeň rádioaktívneho žiarenia. Vedúci tímu vyšetrovateľov OSN Pekka Haavisto v piatok vyjadril prekvapenie nad tým, že črepiny munície sa ešte 18 mesiacov po skončení náletov nachádzajú na miestach, kde sa hrajú deti, a kde sa voľne pasie dobytok. Pripustil, že obavy nad možným negatívnym vplyvom ochudobneného uránu na zdravie rastú. V správe OSN sa uvádza, že osem lokalít v Kosove, ktoré OSN v rámci svojho environmentálneho programu kontrolovala, je zamorených. Vodca etnických Albáncov Ibrahim Rugova sa obáva, že toto znepokojenie by mohlo viesť k tlaku na odchod medzinárodných mierových jednotiek z oblasti.

V dôsledku onkologických ochorení u vojakov po vojnových udalostiach na Balkánskom polostrove rastú v Európe obavy z munície obsahujúcej urán, ktorú počas bojov v Juhoslávii a Bosne používali americkí vojaci. Obavy z „balkánskeho syndrómu“ sa vyskytujú aj v samotnej krízovej oblasti. Ako cez víkend informovala nezávislá juhoslovanská tlačová agentúra Beta, do dnešných dní zomrelo na rakovinu a ochorenia srdca približne 400 obyvateľov východobosnianskej obce Bratunač, ktorí prežili v roku 1995 priame bombardovanie Bosny lietadlami NATO. Po skončení vojny presídlili bosnianske orgány z obce Hadžiči do Bratunaču viac ako 4500 Srbov. Miestne zdravotnícke orgány dávajú nezvyčajné prípady ochorení a úmrtí obyvateľstva do súvislosti práve s použitím munície obsahujúcej ochudobnený urán. Nezvyčajne vysoká je aj miera úmrtnosti moslimov a Srbov, ktorí sa vrátili do Hadžiči. Úrady bosnianskych Srbov informovali o podstatnom zvýšení rádioaktívneho žiarenia v Hadžiči a okolí už na jeseň

Za „vysoko pravdepodobnú“ označil súvislosť medzi výskytom rakoviny a použitím uránovej munície hovorca združenia Lekári za zabránenie atómovej vojne nemecký rádiológ Jens-Peter Steffen. V rozhovore pre sobotňajšie vydanie novín Nürnberg Nachrichten vyzval na okamžitý zákaz používania týchto zbraní a na čo najrýchlejšie označenie a odborné vyčistenie zamorených plôch na Balkáne. Pokiaľ sa do ľudského organizmu dostane čo i len nepatrná čiastočka rádioaktívneho uránu napríklad vdýchnutím, môže to viesť k vzniku rakoviny pľúc. Čas, ktorý uplynul od prvých zásahov talianskych vojakov v Bosne v polovici 90. rokov, stačil na vznik leukémie, tvrdí Steffen. Podobný názor zastáva aj juhoslovanský ekológ Dejan Dimov. Popredný belehradský onkológ Slobodan Cikarič však tvrdí, že na takéto zovšeobecnenia neexistujú seriózne podklady a vyslovil názor, že tzv. balkánsky syndróm môže mať svoje korene ešte v havárii jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle. Experti Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) však aj napriek tomu varujú pred možnými zvyškami uránovej munície v oblastiach bojov v polovici a na konci 90. rokov. UNEP sa podarilo preskúmať 11 z celkového počtu 112 bojových cieľov NATO v Kosove, pričom sa v ôsmich prípadoch vyskytli stopy po rádioaktivite. Pracovníci UNEP s prekvapením skonštatovali, že v oblastiach bojov sa ešte aj dnes nachádzajú voľne pohodené zvyšky uránových striel. Americké sily počas vojny v Kosove začiatkom roku 1999 vypálili celkovo 31 000 kusov munície s obsahom ochudobneného uránu. Počas vojny v Bosne v rokoch 1994 - 1995 bolo použitých 10 000 projektilov tohto typu.

Európska komisia (EK) v piatok vyjadrila obavy z možnej súvislosti medzi úmrtím vojakov NATO v dôsledku onkologických ochorení po bojových operáciách na Balkáne a použitím munície s ochudobneným uránom. Ak by sa zistilo, že táto munícia predstavuje zdravotné riziko pre jednotky aliancie, ale aj pre pracovníkov EÚ v regióne, musí byť jej ďalšie použitie striktne zakázané, povedal hovorca EK Jonathan Faull. Predseda komisie Romano Prodi sa v podobnom duchu vyjadril už vo štvrtok. Faull zdôraznil, že zapojenie EK do objasnenia tohto problému je nevyhnutné aj preto, že na obnove Balkánu sa výrazne angažuje Európska únia. Je teda žiaduce a nevyhnutné, aby všetky európske krajiny mali istotu, že v tejto oblasti nedochádza k ohrozeniu zdravia ľudí a životného prostredia.

Predstavitelia srbskej vlády sa v sobotu prihovorili znepokojeným obyvateľom krajiny a pokúsili sa zmierniť ich obavy z možného zdravotného rizika, ktoré údajne spôsobilo použitie hlavíc NATO s ochudobnených rádioaktívnym uránom. „Žiadne nebezpečenstvo radiácie nehrozí, pokiaľ sa človek nenachádza priamo na mieste zásahu ochudobneným uránom alebo nedrží takúto zbraň priamo holými rukami,“ povedal hovorca srbskej vlády Juvan Djukanovič, ktorý občanov ubezpečil, že všetky kontaminované oblasti v južnom Srbsku boli viditeľne označené a zapečatené. Juhoslovanské médiá však nie sú také pokojné. „NATO bolo horšie než Černobyľ,“ napísal populárny večerník Večernje Novosti.

(TASR/jnk)