Slabo, ale nie tragicky

Komentuje Peter Višváder

Konečný deficit štátneho rozpočtu 27,7 mld. Sk takmer o 10 mld. Sk prevýšil zámer vlády 18 mld. Sk. Taký je fakt a odvolávať sa pritom na paragraf zákona o štátnom rozpočte, ktorý umožnil zvýšiť schodok emisiou dlhopisov na reštrukturalizáciu bankovej sféry a na realizáciu štátnych záruk za platobne neschopnú Vodohospodársku výstavbu a ďalšie podniky, nie je zo strany vlády namieste. Oba tieto faktory považované za rozpočtové riziká boli totiž riadnou súčasťou štátneho rozpočtu na minulý rok. Ich „problém“ je iba v tom, že sa naplnili, a nie v tom, že by vstúpili do rozpočtu ako neočakávané, ako cudzí element niekedy v priebehu rozpočtového obdobia. Navyše, na tieto riziká Najvyšší kontrolný úrad SR aj nezávislí ekonómi upozorňovali. Tvrdenie MF SR o možnosti odpočítania týchto položiek pri predbežných výsledkoch rozpočtu je teda skôr ako reálnou situáciou motivované tým, že obe tieto sumy možno logicky z výdavkov rozpočtu vyčleniť a po ich odpočítaní predstavuje deficit prijateľných 15,1 mld. Sk.

Predbežnými výsledkami štátneho rozpočtu 2000 sa treba zaoberať skôr z toho hľadiska, že skutočné príjmy prevýšili plánované o 16 % a výdavky až o 19,5 mld. Sk. Vláda najviac podhodnotila (spotrebnú daň a DPH) ukazovatele, ktoré charakterizujú domácu spotrebu. Tá sa ukázala vyššia, čo nie je pre bežných občanov priaznivé. Jednoducho preto, lebo rastúcu spotrebu si vláda ako argument môže v prípade potreby zobrať pri obhajovaní ďalších krokov, charakterizovaných ako balíčky opatrení, ktorých následkom majú občania hlbšie do peňaženky. Tieto rozpočtové výsledky znamenajú pre ňu minimálne posmelenie do ďalších nepopulárnych opatrení.

Ak v oblasti výdavkov od 19,5 mld. Sk (o ktoré skutočnosť prevýšila plán) odpočítame spomínané náklady na reštrukturalizáciu bánk a na záruky (12,5 mld. Sk), tak vychádza, že v bežnom hospodárení štátneho rozpočtu vláda o 7 mld. Sk prekročila svoje zámery vo výdavkoch. To už je „čistejšie“ číslo a vláda by ho mala verejne analyzovať. Rozpočtové hospodárenie SR teda nedopadlo dobre. Dokazuje to aj celý okruh verejných financií, keď sa pohybuje (bez spomínanej reštrukturalizácie bánk a záruky pre VHV) na úrovni 3,6 % z očakávaného HDP, pričom vláda si predsavzala minulý rok dodržať 3-percentnú hranicu. Celkový výsledok však nie je tragický. Jednak preto, lebo mohol byť aj horší a treba ho brať skôr ako prísľub do budúcnosti. Najmä ak prihliadneme na spomínaný proces ozdravenia bankovej sféry. K opatrnosti však nabáda druhá kritická položka – realizácia záruk. No aj pri zostavovaní tohtoročného štátneho rozpočtu však mala vláda problémy v tejto oblasti: nechala si otvorené dosť veľké dvierka.