Niet víťazstva ani porážky

Komentuje Eleonóra Bujačková

Stále opakujeme, že chceme v našej krajine vytvoriť skutočne slobodnú spoločnosť, založenú na politickom pluralizme, na trhovej ekonomike. Nie každému jednotlivcovi sa vždy, všade a vo všetkom darí. Aj preto musí existovať rozumná sociálna politika. Štát by v nej mal rozlíšiť, komu má pomáhať, nakoľko mu má pomáhať a akou formou to bude robiť. Sociálna politika nemá jednoduchý základ a ani zrozumiteľné kvantitatívne východiská, na ktorých má byť založená. To veľmi komplikuje nájdenie spoločenského konsenzu a hranice sociálneho zmieru sú čoraz zraniteľnejšie. Nepochybne je to aj v tom, že iba málokto bol v skutočnosti pripravený na zmeny, ktoré prišli. Demokracia a trhové hospodárstvo neznamenajú iba slobodu myslenia, ale predovšetkým slobodu rozhodovania. A tak každý teda musí prevziať zodpovednosť za svoju budúcnosť. Ak však životná úroveň občanov nie je ani na úrovni začiatku deväťdesiatych rokov, ceny vykazujú pravidelný rast, absentuje trh práce, rastie zadlženosť na účet plnšieho využívania vnútorných zdrojov, ilúzie sa nebezpečne drobia. Aj „vďaka“ tomu, že privatizačný proces bol roky nekontrolovateľný, sľuby o znižovaní daní a vytváraní optimálnych podmienok pre malých podnikateľov zostávajú už roky iba deklaráciou v programových vyhláseniach vlád odchádzajúcich i prichádzajúcich.

A tak čoraz viac silnejú hlasy, že voľakedy sme sa mali lepšie. Skutočne sme sa mali lepšie? Áno. Predovšetkým sa nemuselo tak veľa robiť a hlavne premýšľať. Každý mal podľa ústavy právo na prácu, právo na istú zaslúženú odmenu za dochádzku do zamestnania, na zaslúžené prémie i podiely na zisku: aj keď nepatril medzi príliš usilovných. Požiadavky, ktoré v sociálnej oblasti vyslovujú s pravidelnosťou profesijné združenia, odborári aj občania sú väčšinou oprávnené. Ale môžeme ich plniť len na základe ekonomickej úrovne, ktorú dosahujeme. Žijeme z toho, čo vyprodukujeme. Viac peňazí v rozpočte nie je a bez rýchleho a dlhodobého zvýšenia výkonnosti našej ekonomiky ani tak skoro nebude. Dosiahnuť a udržať sociálny zmier v tejto kritickej situácii nebude jednoduché. Vláda sa však nemôže zbaviť zodpovednosti a presunúť ju na iných. Musí riadiť svoju hospodársku politiku tak, aby vytvárala vhodné predpoklady na rozvoj všetkých odvetí ekonomiky, aby dosahy jej opatrení nepresahovali únosnú mieru.