Neistý výsledok pokorovania hladu

Legislatíva SR v oblasti geneticky modifikovaných organizmov a produktov z nich pripravovaných má značnú medzeru. Chýba zákonná norma tzv. génový zákon, ktorý je v súčasnosti pripravovaný a má podobu legislatívneho zámeru. Zákon č. 92/ 1996 Z. z. Zákon o odrodách, sadbách a osivách rieši čiastočne otázku uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov do prostredia, zameriava sa na poľnohospodársky významné geneticky modifikované plodiny. Zákon o ochrane životného prostredia rieši ekologické dosahy ich uvoľňovania do životného prostredia. Zákon o potravinách č. 152/1995 Z. z. § 6 pripúšťa uvádzanie geneticky modifikovaných organizmov do obehu po schválení orgánmi potravinového dozoru. V tomto roku bol doplnený výnos MP SR a MZ SR č. 981/1996 riešiaci podmienky uvádzania modifikovaných potravín do obehu a od júna 2001 sa zavádza povinnosť ich označovať.

Podľa odborníkov z Výskumného ústavu potravinárskeho svetová spotreba potravín v nasledujúcich päťdesiatich rokoch dosiahne dvojnásobok celej produkcie potravín ako za celé doterajšie obdobie. Z hľadiska zaručenia globálnej potravinovej bezpečnosti je potrebné produkciu v uvedenom období minimálne zdvojnásobiť až strojnásobiť. Navýšenie produkcie potravín sa bude uskutočňovať na terajšej či zmenšujúcej sa výmere poľnohospodárskej pôdy. Napriek pokroku, ktorý doteraz dosiahli klasické poľnohospodárske vedy, či mnohým zdokonaľovaniam technológií nie je možné bez použitia nových biotechnologických postupov zabezpečiť potrebné navýšenie produkcie potravín. Uvedené je aj súčasťou Svetového potravinového summitu, ku ktorého záverom sa prihlásilo 173 štátov vrátane

Plocha, na ktorej sa vo svete pestujú geneticky modifikované rastliny, z roka na rok rastie. V roku 1995 v USA a Kanade to bolo 1,5 mil. hektárov a v Číne 1 mil. hektárov. O dva roky neskôr dosiahla plocha, na ktorej pestovali transgénne rastliny, výmeru takmer 13 mil. hektárov. USA s výmerou viac ako 8 mil. ha niekoľkonásobne predbehli Čínu s takmer 2 mil. ha a Argentínu s Kanadou, kde každá z nich má výmeru viac ako 1 mil. ha. V roku 1999 dosiahla výmera pestovaných geneticky modifikovaných plodín na svete už 40 mil. ha. K júnu 2000 bolo v EÚ notifikovaných 1631 uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia.

Dostupné sú informácie o približne 60 ďalších potravinársky významných poľnohospodárskych plodinách, ktoré sú už v štádiu poľných pokusov. Sú to jablká, slivky, hrozno, brusnice, jahody, papája cukrový a vodný melón, uhorky, mrkva, rajčiak a iné.

Vývoj geneticky modifikovaných organizmov sa orientuje v prvom rade na rezistenciu proti herbicídom, na nové hybridné systémy, odolnosť proti škodcom a na zlepšenie technologických vlastností. Iné vlastnosti ako napríklad rezistencia proti suchu, vysokej či nízkej teplote, tolerancia k vysokej koncentrácie solí a podobne sú riešené až v súčasných projektoch. Objavujú sa aj geneticky pozmenené plodiny druhej generácie s vlastnosťami pozitívne vplývajúcimi na ich výživovú hodnotu. Príkladom je „zlatá ryža“ obsahujúca provitamín A – beta karotén a biologicky dostupné železo vo forme feritínu.

Vladimír Turanský