Obchádzaná či ignorovaná energia

Chopia sa príležitosti najlesnatejšie regióny Slovenska?

Čoraz prísnejšie normy, ktoré majú obmedziť znečisťovanie ovzdušia a zvyšovanie cien energie, nútia k zrelším úvahám, aby sme sa vážnejšie ako doteraz zaoberali možnosťami využitia alternatívnych zdrojov. Dôvodom je aj značná závislosť od dovozu základných palív, ktorý sa na druhej strane významnou mierou podieľa na deficite zahraničného obchodu. Vhodným zdrojom, ktorý by mohol perspektívne zmierniť napätosť energetiky, je biomasa. Odborníci odhadujú, že v tejto surovine sa nachádza sedemnásobne viac energie ako predstavuje jej celosvetová spotreba. Slovensko má k dispozícii približne

tri milióny ton

biomasy ročne s porovnateľným potenciálom takmer 36 PJ energie a najväčší objem, 73 % celkového množstva, tvorí drevná biomasa. Jej využitie zatiaľ nie je dostatočné, veď zhodnocujeme sotva jednu pätinu zdrojov. Väčšina drevnej biomasy sa končí na skládkach a bez ďalšieho využitia sa neefektívne spaľuje ako odpad, hoci sú známe a v praxi odskúšané technológie peletovania a briketovania. Podľa údajov STU v Bratislave sa na Slovensku ročne vyrobí asi 18-tisíc ton drevných brikiet a takmer 90 % sa exportuje. Najväčšími odberateľmi brikiet, peliet, drevných pilín a zvyškov sú Maďarsko, Dánsko, Rakúsko a Česko. STU pred časom vypracovala softvér, ktorého poznatky úspešne aplikovali pri návrhu projektov briketovacích komplexov. Na Slovensku navrhli sedem a v Česku dve takéto linky. V ekonomickej analýze autori projektu zdôrazňujú, že skutočné náklady závisia od konkrétnej prevádzky, a treba si uvedomiť, že pre rôznych producentov môžu byť rozdielne.

Na využitie biomasy sa na Slovensku neraz používajú technológie, ktoré vzhľadom na kvalitatívne parametre neumožňujú dosiahnuť želateľnú energetickú účinnosť. V konečnom dôsledku to ohrozuje ekonomickú efektívnosť prevádzky. Slovenské energetické strojárne v Tlmačoch prišli s riešením z vlastného vývoja. S dodávkami kotlov

„na kľúč“,

ktoré slúžia na spaľovanie biomasy, vstúpili aj na silný nemecký trh, kde vyhoveli prísnym normám. Dodávky smerovali do spaľovne Hagenow, do Drážďan, Feldbergu, Gaildorfu a inde. Ročný využiteľný potenciál lesnej biomasy na Slovensku je podľa odborníkov SES Tlmače 900-tisíc ton a jej energetická hodnota predstavuje 8800 TJ. Okrem toho približne 1,2 milióna ton odpadu ponúkajú na využitie z drevospracujúceho priemyslu. Jeho energetickú hodnotu odhadli na 15800 TJ. Ak to domácu podnikateľskú sféru zatiaľ dostatočne nepresvedčilo, treba hľadať vysvetlenie aj inde. Najmä v nedostatku finančných prostriedkov a informačno-podporných mechanizmov na národnej i medzinárodnej úrovni. Chýba širšia publicita orientovaná na energetické úspory a akčný program cielený do regionálnej, komunálnej a priemyselnej sféry. Takýto projekt by mal vzniknúť v súčinnosti ministerstva životného prostredia, Slovenskej energetickej agentúry a Slovenského centra pre energetické využívanie biomasy. Ako najvhodnejšie regióny odborníci predbežne vybrali

Spiš a Považie.

V prvom prípade ide najmä o Slovenský raj s viac ako 60-percentnou lesnatosťou. Na Považí lesy pokrývajú len o niečo menej územia, pričom však najpoužívanejším palivom je tam importované hnedé uhlie. V oboch regiónoch nechýba podpora miestneho obyvateľstva. Financovanie projektov výroby bioenergie si vyžiada aj účasť komerčných investorov a okrem vládnych pôžičiek a dotácií bude potrebné ich podporiť aj daňovými a legislatívnymi opatreniami.

Možnosti financovania sú však aj prostredníctvom medzinárodných programov. Napríklad s účasťou medzinárodnej organizácie Senter, ktorá je výkonným orgánom holandskej vlády, pripravili projekt rekonštrukcie uhoľnej kotolne Školského lesného podniku Technickej univerzity vo Zvolene. Impulzom k rekonštrukcii bol vlastný zdroj drevného odpadu a grant holandskej vlády milión guldenov, ktoré získali za víťazný projekt. Školský lesný podnik obhospodaruje vyše 11-tisíc hektárov lesa a pri plánovanej ťažbe 45-tisíc kubických metrov guľatiny produkuje po prvostupňovom spracovaní ročne vyše 16-tisíc kubických metrov zvyškovej hmoty. Požiadavka na celoročnú prevádzku rekonštruovanej kotolne pritom predstavuje iba časť tohto množstva, nie viac ako 600 ton drevných štiepok. Na základe prognóz a úspešnosti niektorých úvodných projektov možno aj u nás očakávať v krátkom čase zvýšenie záujmu o obnoviteľné zdroje energie. Oveľa optimistickejšie sa na túto oblasť začínajú

pozerať banky

a energetické spoločnosti, požadujúce návratnosť vložených prostriedkov. Aby však jej riziko bolo čo najmenšie, je nevyhnuté vytvoriť dostatočné podporné mechanizmy, ako je napríklad zvýhodnenie zdaňovania spoločností vyrábajúcich „čistú“ energiu a právne normy upravujúce ochranu životného prostredia.

Peter Farárik