Na Jupiteri oceán?

Najväčší mesiac planéty Jupiter Ganymedes má pravdepodobne pod ľadovou vrstvou oceán so slanou vodou. Tvrdia to vedci študujúci údaje, ktoré na Zem vyslala vesmírna sonda Galileo.

Podľa nich Ganymedes, ktorý je väčší než planéty Mars či Pluto, skrýva obrovskú vrstvu slanej kvapaliny pod svojím ľadovým povrchom. Margaret Kivelsonová z kalifornskej univerzity v Los Angeles vyhlásila, že pravdepodobne „to bude niečo elektricky vodivejšie než pevný ľad,“ vyhlásila.

Vedci sa opierajú o údaje, ktoré Galileo vyslal na Zem pri svojom priblížení sa k Mesiacu minulý rok v máji. Vyplýva z nich, že v hĺbke asi 200 kilometrov pod Ganymedovým povrchom sa možno začína niekoľko kilometrov silná vrstva kvapalnej vodnej substancie.

Ďalší vedci, zaoberajúci sa analýzou údajov infračerveného spektrometra o materiáloch na Ganymedovom povrchu zistili, že v niektorých jeho oblastiach sa zrejme vyskytujú niektoré druhy slaných minerálov, ktoré tam asi zanechal výron slanej vody.

„Podobajú sa hydratovaným slaným minerálom, čo je možný výsledok soľného roztoku, ktorý si prebojoval cestu na povrch erupciami alebo cez pukliny,“ vysvetlil geofyzik Thomas McCord z Havajskej univerzity v Honolulu.

Túto hypotézu podporujú aj nové, vysoko rozlišujúce snímky Ganymeda zaslané Galileom, ktoré naznačujú, že voda alebo snehová brečka sa môžu predierať na povrch cez popraskanú kôru a vytvárať hladké oblasti. Podľa doktora Davea Stevensona z kalifornského technologického ústavu prirodzená rádioaktivita v Ganymedovom skalnatom vnútre je schopná produkovať dostatočné množstvo tepla, aby sa udržala v tekutom stave vrstva kvapalnej vody medzi dvoma vrstvami ľadu asi 150 až 200 kilometrov pod povrchom.

(dan)