Je viac práce, ale dokedy ?

Umožniť dlhodobo nezamestnaným občanom zapojiť sa do verejnoprospešných prác (VPP) mestá a obce vítajú. Štát na túto činnosť vyhradil síce prostriedky, ale napriek tomu VPP zaťažujú rozpočet obcí a miest. Pre nich je to však výhodné, lebo napriek nákladom odvedená práca máva vyššiu hodnotu a mestá a obce nemusia objednávať napríklad technické služby a pod. Ozývajú sa však hlasy a hovoria tak napríklad aj niektorí poslanci NR SR, že na VPP štát v konečnom dôsledku dopláca. Poukazujú na to, že celkové dotovanie vrátane nákladov na mzdy je vyššie ako efekt. O názor na túto otázku sme požiadali podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska a primátora mesta Nováky Ing. Dušana Šimka.

„Nestotožňujem sa s názorom, že VPP sú vlastne drahým upratovaním. Za osem hodín dostane pracovník ťčistýchŤ 3900 Sk, keď robí štyri, tak 2900 Sk. Je to dobrá forma riešenia nezamestnanosti. Zdôrazňujem však, že len dočasná. Toto nie je systémové riešenie nezamestnanosti.“

Podpredseda ZMOS však nevylúčil, že konečný efekt môže byť aj taký, ako hovoria niektorí kritici VPP.

„Avšak treba pochopiť, že ľudia, ktorí sú doma a dostávajú dávky sociálnej pomoci, nič nerobia. Teraz, keď je takáto možnosť, je to pre nich motivujúce. Štát totiž znížil dávky sociálnej pomoci občanom, ktorí sú nezamestnaní viac ako dva roky, na 1745 Sk mesačne. Nedostávajú od štátu plnú dávku, ktorá je 3490 Sk, ale len polovicu.“

Do roku 1998 okresné úrady práce platili týmto zamestnancom celú mzdu. V tomto roku sa prijalo iné riešenie. Podľa novely zákona o zamestnanosti by mestá a obce mohli uzatvárať s dlhodobo nezamestnanými zmluvy na dobu neurčitú s tým, že obec nad 3000 obyvateľov musí hradiť 25 % mzdy pracovníka, pričom štát dá 75%. „My sme v zárodku tento

zákon napadli

a požiadali prezidenta SR, aby ho nepodpísal, lebo v praxi bol nerealizovateľný. Vzhľadom na charakter pracovných zmlúv a v situácii, keď by obce už nemali prostriedky, tak by sme museli dávať pracovníkom odstupné. To bolo pre nás neprijateľné. Tiež sme nepredpokladali, že by obce boli schopné kryť štvrtinu platov. Prezident nás pochopil a zákon nepodpísal,“ hovorí D. Šimka. Podľa ďalšej novely zákon rieši VPP tak, že obce uzatvárajú zmluvy s hodobo nezamestnanými na dobu určitú. V tomto roku je to od augusta maximálne do konca roka s tým, že štát poskytuje už 100 % finančných prostriedkov na mzdy. „Mestá a

obce privítali

túto novelu, ale nevýhoda je v tom, že sa vzťahuje len na dlhodobo nezamestnaných (12 a viac mesiacov).“

V rozpočte na rok 2001 ZMOS žiada navýšenie prostriedkov na VPP minimálne o 1,1 mld. Sk. Podľa podpredsedu ZMOS je to „najskromnejšie riešenie“. Upozornil na to, že každý poslanec NR SR dostal list od predsedu ZMOS, ktorý odôvodňuje túto požiadavku. ZMOS pôvodne chcelo, aby sa na VPP na tento rok vyčlenilo 3,5 mld. Sk. Predstavenstvo Národného úradu práce sa stotožnilo s tromi miliardami Sk a ZMOS očakávalo, že takto to bude uvedené aj v návrhu štátneho rozpočtu.

„Sme sklamaní,

lebo návrh počíta len s 1,5 mld. Sk. My však máme výdavky s VPP. Pracovníkom musíme zabezpečiť ochranné pomôcky, nástroje, dať im stravu a pod. Nie je pravda, že VPP nás nič nestoja.“

Celkový počet dlhodobo nezamestnaných zapojených do VPP bol k začiatku októbra

minulého roka 59 336. Najviac - 13 237 - umiestnili v Košickom kraji, za ním nasledoval s 12 928 pracovníkmi Prešovský kraj, potom Banskobystrický atď. Najmenej ich je v Bratislavskom. Priemerný čas trvania jedného pracovného miesta predstavuje 3,7 mesiaca.

Vladimír Turanský