Právne vzťahy k pozemkom (III)

Pokračujeme v seriáli článkov o vývoji vlastníctva k pôde na Slovensku. Prvé dve časti sme uverejnili v prílohe Samospráva 12. decembra a 28. novembra 2000. V nich sme sa dostali až do aktuálnej súčasnosti.

Na List majetkovej podstaty - A sa zapisovalo pozemno-knižné teleso, ktoré sa z právneho hľadiska považovalo za celok v nadpise s označením rímskymi číslicami I, II, III + s textom napr. urbársky majetok, majetok obce a pod. Postup vychádzal zo zásady zapísať samostatné nehnuteľnosti na samostatnú vložku. Viac nehnuteľnosti sa mohlo zapísať do tej istej vložky, ak všetky tvorili vlastníctvo jedného vlastníka alebo tých istých spoluvlastníkov. Ak sa jednotlivé časti pozemno-knižného telesa - celé parcely prevádzali na iného vlastníka, z doterajšej vložky sa odpísali podčiarknutím parcely a vpísali sa do inej vložky.

Na Liste vlastníctva - B sa zapisoval vlastník, spoluvlastník, podiel, titul nadobudnutia a následné prevody či prechody vlastníctva. Pri odpisovaní sa uviedlo poradové číslo prevodu, pôvodný vlastník s podielom sa podčiarkol a vykonal sa oddelený zápis prevodu. Konfiškácia, znárodnenie majetku a pod. sa zapisovala do pozemno-knižnej vložky, arizácia bola vyznačená len výnimočne. Na List tiarch - C sa zapisovalo záložné právo, hypotéky, vecné bremená,

záväzky a iné vecné práva, ak boli podľa Občianskeho zákonníka spôsobilé na zápis v pozemkovej knihe.

Zápisy v pozemkovej knihe majú aj zvláštnosti. Podľa nariadenia z roku 1893 cesty, potoky, vody, verejné priestranstvá nepodliehali knihovaniu a veci, ktoré každý občan mohol užívať, t. j. veci nepatriace nikomu, boli obecným alebo verejným majetkom. Veci, ktoré nepatrili nikomu - verejný majetok, prešli od l. januára 1951 do vlastníctva štátu (podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.), ak sa tak nestalo už podľa ústavy z roku 1948.

K zásadným zmenám

došlo až v poslednom období. Pozemky mimo zastavaného územia - neknihované pozemky a ktoré boli k 1. septembru 1995 vo vlastníctve štátu, spravuje SPF podľa § 14 ods. l zákona č. 180/1995 Z. z. Neknihované pozemky v zastavanom území obce prešli k 1. septembru 1995 do vlastníctva obcí, okrem tých, ktoré podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu boli v správe okresného úradu podľa § 14 ods. 2 cit. zákona.

Po vzniku ČSR boli prijaté zákony o prvej pozemkovej reforme. Veľký pozemkový majetok (nad 150 ha poľnohospodárskej pôdy a 250 ha všetkej pôdy) štát zabral a prideľoval prídelcom - roľníkom do roľníckeho nedielu alebo pozemkovým spoločenstvám do ich nedielu. V mene štátu s týmto majetkom nakladal Štátny pozemkový úrad. Zábor majetku sa vykonal podľa záborového zákona č. 215/1919 Zb. z. n. Poznámka záboru v pozemkovej knihe predchádzala následnému vkladovému konaniu s právnym účinkom odňatia vlastníctva s následným pridelením podľa náhradového zákona č. 329/1920 Zb. z. n. Ak nebolo prevzaté celé pozemno-knižné teleso, súdy odňaté a prevzaté nehnuteľnosti odpísali z doterajšej vložky a zapísali do novej vložky.

Zákonom č. 142/1947 Zb. v znení zákona č. 44/1948 Zb. sa vykonala

revízia prvej pozemkovej reformy.

Ministerstvo pôdohospodárstva podľa zákona preberalo tzv. zvyškové majetky. Režim prídelov bol podľa náhradového zákona č. 329/1920 Zb. Okrem toho po oslobodení boli prijaté zákony o znárodnení - zoštátnení a zákony o konfiškácii majetku.

Dekrétmi prezidenta republiky (schválenými Národným zhromaždením) č. 100/1945 až 103/1945 Zb. boli znárodnené zoštátnením bane a vybrané priemyselné podniky, podniky potravinárske, akciové banky a súkromné poisťovne. V roku 1948 boli dekréty doplnené, resp. boli aplikované a znárodnené ďalšie podniky uverejnené v Úradnom liste a takto zapísané v pozemkových knihách. Pod č. 146/1946 Zb. bola publikovaná čs.-maďarská dohoda o výmene obyvateľstva, podľa ktorej vlastnícke právo k nehnuteľnostiach odsťahovaných osôb prešlo na štát ich pôvodného bydliska. Na Slovensku sa konfiškácia pôdohospodárskeho majetku vykonala podľa právnych noriem vydaných SNR, výnimočne tiež na základe prezidentského dekrétu č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku. Nariadením Predsedníctva SNR č. 4/1945 Zb. SNR, ktoré nadobudlo účinnosť l. marcom 1945, sa odňal pôdohospodársky majetok, ktorý bol vo vlastníctve osôb nemeckej národnosti, niektorých osôb maďarskej národnosti, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa akejkoľvek národnosti.

Tento právny predpis bol nahradený nariadením SNR č. 104/1945 Zb. SNR v znení neskorších predpisov s účinnosťou od l. marca 1945. Majetok podliehajúci konfiškácii bol skonfiškovaný rozhodnutím konfiškačnej komisie.

Zápis konfiškácie

nebol podmienkou vlastníctva štátom, mal len deklaratórny význam. Mnoho prídelov dosiaľ nebolo zapísaných v pozemkovej knihe. Problematiku komplikuje skutočnosť, že v rámci reštitučného konania sa vracia poľnohospodársky majetok podľa § 6 ods. 2 zákona o pôde. Môže totiž dôjsť ku kolízií nárokov i kolízií názorov na vracanie majetku z hľadiska rozhodného obdobia - 25. 2. 1948.

Ďalším jednostranným úkonom bol prechod vlastníctva na štát podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme. Základom bolo rozhodnutie o výkupe pôdy. Predpisy o náhrade neboli vydané. Poznámkou o výkupe v pozemkovej knihe bol už realizovaný prechod vlastníctva na štát.

Samotná Ústava ČSR, ústavný zákon č. 150/1948 Zb., vyhlásila za národný majetok všetok verejný majetok, ktorý slúžil všeobecnému prospechu. Štát spravoval národný majetok (štátne vlastníctvo) priamo alebo prostredníctvom národných (štátnych) podnikov. Časť národného majetku miestneho významu (komunálne vlastníctvo) bolo v majetku obcí, okresov alebo krajov, ktoré vytvárali komunálne podniky. Komunálny podnik mohol žiadať zapísať vlastníctvo k nehnuteľnostiach v pozemkových knihách.

Podľa zákona č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov, majetok miestneho významu spravovali národné výbory. Ale podľa tohto zákona dňom 1. 1. 1950 kmeňové obecné imanie, majetok obcí prešiel do vlastníctva štátu. Občiansky zákonník č. 141/1950 s účinnosťou od 1. 1. 1951 ustanovil, že národný majetok je výhradne v štátnom socialistickom vlastníctve. Zároveň upravil zmeny v zápisoch

v pozemkovej knihe.

Od tohto dňa zápisy v pozemkovej knihe majú len deklaratórny účinok. Podľa § 111 vlastníctvo k veciam sa prevádza už samou zmluvou.

Tento Občiansky zákonník, nazývaný aj stredný, zjednotil právo v ČSR. Upravil inštitút vydržania a zásady dedičského práva. Na Slovensku platilo do 31. 12. 1950 obyčajové právo, podľa ktorého vlastnícke právo bez zapísania do pozemkovej knihy nadobudol ten, kto ju mal po obdobie 32 rokov ako svoju v pokojnej a nerušenej držbe. Vydržiaca doba proti štátu bola 100 rokov a proti cirkvi 40 rokov. Vydržacia doba podľa tohto OZ od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 pri nehnuteľnosti 10 rokov.

JUDr. Michal Hyben