Čo nie je tajné, je verejné

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám na obecných a mestských úradoch

Zákon NR SR č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám je všeobecne záväzným právnym predpisom, vykonávajúcim 26. článok Ústavy SR, ktorý zaručuje právo na informácie. S výnimkou prístupu k informáciám o životnom prostredí na základe zákona NR SR č.171/1998 Z. z. právny poriadok SR doteraz komplexne neriešil právnu úpravu práva na informácie.

Právo na informácie zaručuje Ústava SR a Listina základných práv a slobôd.

Najdôležitejšími medzinárodnými právnymi dokumentmi, upravujúcimi právo na informácie a záväznými pre SR, je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený pod číslom 209/1992 Zb.) a medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený pod číslom 120/1976 Zb.) Právo na prístup k informáciám o činnosti verejnej správy a povinnosť orgánov verejnej správy poskytovať prístup k týmto informáciám výslovne vyjadruje aj rezolúcia a odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 428 (1970) o masmédiách a ľudských právach.

Štátne orgány, orgány územnej samosprávy a orgány určené zákonom sú od 1. januára 2001 povinné v rozsahu stanovenom zákonom v štátnom jazyku a jazyku národnostných menšín sprístupňovať informácie o svojej činnosti. Na zverejňovanie informácií sa budú využívať tradičné prostriedky, ako elektronické médiá.

Finančné náklady na realizáciu zákona nemožno predbežne určiť. Dôvodová správa k návrhu zákona uvádza 0,5 % výdavkov zo štátneho rozpočtu. Úhrada nákladov, jej výška a spôsob úhrady určuje vyhláška MF SR z 20. decembra 2000 o podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií (uverejnená v Z. z. pod číslom 481/2000).

Zákon vylučuje z poskytovania niektoré informácie, a to z dôvodu ich utajenia na základe osobitných zákonov.

K zákonu bolo prijaté uznesenie vlády SR č. 694 z 30. augusta 2000 a 1078 z 20. decembra 2000.

Rada ZMOS sa zákonom o slobodnom prístupe k informáciám z hľadiska obcí a miest zaoberala na svojom rokovaní v decembri 2000. Súčasťou jej rokovania bola aj diskusia s právnym expertom JUDr. Jozefom Sotolářom, ktorý sa dlhodobo venuje komunálnemu právu.

Povinné osoby

Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám patria k osobám povinným sprístupňovať informácie (§ 2):

ˇ obce,

ˇ obcami zriadené právnické osoby (napr. zariadenia sociálnych služieb – domovy dôchodcov, detské domovy a pod.),

ˇ právnické osoby založené obcou, ktoré nakladajú s majetkom obcí a štátu (obecné podniky).

Obce poskytujú informácie o svojej činnosti na úseku :

ˇ prenesenej právomoci v oblasti štátnej správy,

ˇ samosprávy.

Právnické osoby založené obcou, ktoré nakladajú s majetkom štátu a obce (obecné podniky) sprístupnia iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu alebo obce a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy.

Každý má právo

na prístup k informáciám. Subjekt oprávnený na prístup k informáciám, t. j. na ich vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie označený ako každý znamená, že môže to byť tak fyzická, ako aj právnická osoba. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa daná informácia požaduje.

Zákon nedefinuje základný pojem „informácia“ z dôvodu, že rôzne dokumenty vrátane všeobecne záväzných, t. j. právnych, či už vnútroštátne alebo medzinárodne, poskytujú rôzne definície, v ktorých sa pojmy informácia, údaj, záznam definujú vzájomne (jeden prostredníctvom druhého).

Povinné zverejňovanie informácií

Obce a právnické osoby zriadené obcou podľa osobitného zákona sú povinné zverejniť tieto informácie, a to aj bez požiadania:

ˇ spôsob zriadenia, právomoci a kompetencie a organizačnú štruktúru,

ˇ miesto, čas a spôsob, akým možno získavať informácie,

ˇ informácie o tom, kde možno podať žiadosť, návrh, podnet, sťažnosť alebo iné podanie,

ˇ miesto, lehota a spôsob podania opravného prostriedku a možnosti súdneho preskúmania rozhodnutia povinnej osoby vrátane výslovného uvedenia požiadaviek, ktoré musia byť splnené,

ˇ poskytnúť každému k nahliadnutiu Zbierku zákonov,

ˇ postup, ktorý musí povinná osoba dodržiavať pri vybavovaní všetkých žiadostí, návrhov a iných podaní vrátane príslušných lehôt, ktoré je nevyhnutné dodržať,

ˇ prehľad predpisov, pokynov, inštrukcií, výkladových stanovísk, podľa ktorých povinná osoba koná a rozhoduje alebo ktoré upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo vzťahu k povinnej osobe,

ˇ sadzobník správnych poplatkov a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií.

Obecné zastupiteľstvá,

mestské zastupiteľstvá, miestne zastupiteľstvá a zastupiteľstvá VÚC sú povinné tiež zverejniť:

ˇ termíny schôdzí a návrh programu,

ˇ zápisnice z verejných schôdzí,

ˇ texty predložených návrhov VZN,

ˇ údaje o dochádzke poslancov do troch dní po skončení schôdze,

ˇ po každej schôdzi výpisy o hlasovaní poslancov okrem prípadov tajného hlasovania.

Mestá majú povinnosť

uvedené informácie zverejniť spôsobom umožňujúcim hromadný prístup, t. j. pomocou telekomunikačného zariadenia (najmä internet). Povinnosť nie je daná obciam. Dôvodom sú finančné možnosti. Informácie je potrebné zverejniť v sídle povinnej osoby a na všetkých jej pracoviskách na verejne prístupnom mieste. K zverejneniu sa využijú brožúry, letáky, bulletiny, vývesné tabule a pod. Zverejňované informácie je potrebné aktualizovať minimálne v mesačných intervaloch.

V obciach, ktoré sú vymedzené osobitným zákonom, povinná osoba zverejní tieto informácie aj v jazyku národnostných menšín.

Odkaz na zverejnenú informáciu – ustanovenie sleduje odbremenenie povinnej osoby v prípadoch, keď požadovaná informácia už bola zverejnená. Ak však žiadateľ bude trvať na sprístupnení zverejnených informácií, ostáva povinnosť ich sprístupniť.

Obmedzenie prístupu

Konkrétny rámec obmedzení práva prístupu k informáciám predstavuje článok 26 ods. 4 Ústavy SR zakotvujúci tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, len ak:

ˇ obmedzenie umožňuje zákon a len spôsobom, ktorý ustanovuje zákon,

ˇ je obmedzenie nevyhnutné, t. j. malo by trvať podľa možnosti čo najkratšie a zodpovedať obsahu obmedzovanej informácie,

ˇ ide o obmedzenie sledujúce ustanovené ciele (ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť).

Zákon hovorí o troch možnostiach obmedzenia prístupu k informáciám, t. j. najmä:

ˇ - pri ochrane utajovaných skutočností, ak ide o štátne tajomstvo, služobné tajomstvo, podlieha šifrovej ochrane informácií, bankové tajomstvo a daňové tajomstvo,

ˇ pri ochrane obchodného tajomstva,

ˇ a pri tzv. ďalších, v zákone vymenovaných obmedzeniach.

Ak prestal existovať dôvod obmedzenia, informácia sa musí zverejniť.

Informácia na žiadosť

Okrem hromadného zverejnenia informácie môže hocikto požiadať o informáciu a zákon určuje podmienky a spôsob jej podania, formu a obsah. Zároveň stanovuje lehoty na jej vybavenie (10 dní od podania s možnosťou predĺženia tejto lehoty ešte o 10 dní ). K predĺženiu lehoty môže dôjsť len zo závažných dôvodov, špecifikovaných v zákone.

Vybavenie žiadosti predpokladá vydanie rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní. O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní podľa § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám rozhoduje starosta obce (primátor mesta). (Toto ustanovenie nie je v súčasnosti reálne, pretože v správnom konaní rozhoduje starosta a nie obecný úrad.)

Povinné osoby musia určiť miesto na podanie žiadosti, určiť osoby alebo organizačné útvary, zodpovedné za jej prijatie a zabezpečenie vybavenia a zaviesť k tomu potrebnú evidenciu žiadosti. Preto bude nevyhnutné upraviť organizačné, spisové a škartačné poriadky.

Evidencia bude obsahovať predovšetkým: dátum podania, obsah žiadosti, formu podania a navrhovaný spôsob sprístupnenia informácie. Výsledok, formu a dátum vybavenia žiadosti a opravný prostriedok. Spis sa po vybavení ukladá na určenom mieste.

Úhrada nákladov za poskytnutie informácie. Základným princípom tohto zákona je bezplatné poskytovanie informácie. Vychádza z princípu, ktorý zaručuje každému prístup k informáciám bez ohľadu na jeho finančné možnosti. Uhrádzajú sa len materiálové náklady, spojené so zhotovením kópií, so zadovážením technických nosičov a s odoslaním. Podrobnosti o úhrade nákladov za sprístupnenie informácií ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá MF SR. Úhrady sú príjmami povinnej osoby.

Spoločné ustanovenia. Ak nie je v zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona predpisy o správnom konaní (zákon č.71/1967 Zb.). Sprístupňovanie informácií zo štátnych archívov upravuje osobitný predpis (zákon SNR č. 149/1975 Zb. v znení neskorších predpisov).

V nadväznosti na tento zákon došlo k úprave, resp. k zrušeniu niektorých predpisov:

- bol doplnený zákon SNR č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, o priestupkoch s definovaním priestupku na úseku práva na prístup k informáciám a stanovená sankcia do 50 000 Sk a zákaz činnosti na 2 roky.

Priestupku sa dopustí ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú zákonom alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácie.

- bol zrušený zákon NR SR č. 171/1998 Z. z. o prístupe k informáciám o životnom prostredí,

- v zákone NR SR č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov o správnych poplatkoch boli oslobodené úkony, súvisiace s vykonávaním zákona o slobode informácií, od správnych poplatkov,

- bol doplnený zákon SNR č. 17/1992 Zb. o ochrane prírody a krajiny o osobitné ustanovenia o informáciách o životnom prostredí.

Kontrola plnenia úloh vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám bude u úloh zabezpečovaných na úseku štátnej správy vykonávať Úrad vlády SR, na úseku samosprávy ostáva prokurátorský dozor a príslušný kontrolný orgán.

Mestá a obce sú povinné zverejniť a sprístupniť všetko, čo nie je označené podľa osobitných predpisov ako tajné. Mestá musia uvažovať o posilnení informačných útvarov v nadväznosti na povinnosť hromadného prístupu k informáciám (telekomunikačné zariadenia, najmä sieť internetu).

K realizácii zákona v praxi je potrebné upraviť organizačné, spisové a škartačné poriadky s určením priamej zodpovednosti. Osobitne sa majú viesť veci tajné, veci každému prístupné a tie, pri ktorých je možnosť rozhodnutia či sa zverejnia alebo nie.

Jednotný návrh foriem vybavovania žiadosti by podľa uznesenia vlády SR č. 694 z 30. augusta 2000 mali predložiť štátne orgány.

Spracoval Ján Hutník

Kancelária ZMOS