Nie hnev, ale argumenty

Záver roka patril v ZMOS predovšetkým štátnemu rozpočtu na rok 2001. Keďže NR SR nerešpektovala jeho požiadavku v plnej výške a z požadovaného zvýšenia podielových daní o 1,1 miliardy korún schválila zvýšenie približne o 570 miliónov korún, v duchu výzvy Rady ZMOS z 8. decembra 2000 boli všetky členské mestá a obce oslovené s požiadavkou, aby vyjadrili svoje postoje k otázkam ekonomickej a finančnej samostatnosti obcí, ktoré presadzuje ZMOS. Rokovania mestských a obecných zastupiteľstiev a 57 regionálnych združení obcí a miest s cieľom upozorniť na prehliadanie potrieb obcí a miest sú jedným z krokov, ktorými chce ZMOS vyjadriť svoj kategorický protest.

Požiadavka ZMOS na podielové dane v celkovej výške 9,8 miliardy korún sa totiž neviazala a neviaže na rozvojové programy, ale na pokrytie súčasných kompetencií a úloh obcí a miest.

Žiadosť o vyjadrenie názoru každého členského sídla dostali všetci starostovia a primátori v závere roka. ZMOS predpokladá, že do konca februára by sa táto aktivita mohla skončiť. O podporu požiadalo ZMOS svoju širokú členskú základňu podobným spôsobom (s inými okruhmi otázok) aj pred tromi rokmi; návratnosť asi 1300 uznesení obecných a mestských zastupiteľstiev z celého územia Slovenska bola jasným dôkazom, že zámery, ktoré ZMOS dlhodobo presadzuje, nie sú iba želaním jeho vrcholových orgánov, ale že sú vyjadrením postojov početných miestnych volených predstaviteľov.

V týchto dňoch do Kancelárie ZMOS začínajú prichádzať prvé uznesenia mestských a obecných zastupiteľstiev, ktoré podporujú tri okruhy:

ˇ uskutočnenie systémových zmien vo forme decentralizácie finančných tokov a úpravy právnych predpisov, ktoré majú priamy a nepriamy dosah na hospodárenie obcí a miest;

ˇ legislatívne zakotvenie povinnosti rokovať o východiskách rozpočtov obcí s reprezentatívnou organizáciou obcí a miest;

ˇ pristúpenie Slovenskej republiky k zostávajúcim článkom Európskej charty miestnej samosprávy, najmä k článkom týkajúcich sa finančných otázok.

ZMOS ani v najzložitejších chvíľach nesiaha k opatreniam, ktoré by mohli mať negatívny dosah na občanov. Preto aj tentoraz hľadalo spôsoby, ktoré by boli legitímne a ktoré by nevyjadrovali iba hnev, ale boli by silnejším a závažnejším argumentom vo vyjednávaní a vecnom dialógu so zákonodarnou a výkonnou mocou.

Oľga Gáfriková