Obavy zo zmien počasia

Vedci jednohlasne upozorňujú na riziká

Rok 1998 bol najteplejším rokom v rámci najteplejšieho desaťročia minulého tisícročia. Aj rok 2000 sa začal (a pokračoval) v znamení nepriazne počasia. Nečakané búrky v Európe. Potom katastrofálne záplavy. Južná Európa, juhovýchodná Ázia, východná Afrika. Neskôr vlažné zimy tam, kde by malo primrznúť a kruté mrazy v miestach, kde sa chodí za slnkom. Iróniou osudu je, že uplynulý rok sa skončil neúspechom medzinárodnej konferencie o klimatickom otepľovaní, ktorá sa konala v Haagu. Neúspech aj napriek výzvam a mediálnemu tlaku expertov, ktorí unisono varovne tvrdia, že tretie tisícročie, do ktorého sme práve vhupli, bude ešte teplejšie a búrlivejšie. So všetkými nepriaznivými dôsledkami, ktoré z toho pre našu civilizáciu vyplývajú.

Osem rokov po summite o životnom prostredí v Brazílii predstavitelia 180 krajín v Haagu neboli schopní dohodnúť sa na konkrétnych spôsoboch, ako obmedziť emisie plynov so skleníkovým efektom, ktoré spôsobujú rizikové otepľovanie planéty. Opäť sa ukázalo, že čo sa týka globálnych problémov, malé štáty (ktorých sa to najviac týka) ťahajú za kratší koniec a o osude planéty rozhodujú veľmoci. Konkrétne v tomto prípade išlo o neporozumenie medzi USA a EÚ. Účastníci preto „elegantne“ odsunuli otázku emisií o pol roka s tým, že sa možno nájde kompromis na summite v Bonne. Možno. Lebo nový prezident USA George Bush, za ktorým stoja silné koncerny, je oveľa menej presvedčený o klimatických rizikách ako odchádzajúci Bill Clinton.

Priemyselné veľmoci by však nemali ignorovať varovné predpovede vedcov. Ak vedecká obec bola ešte pred piatimi rokmi nejednotná, teraz v otázke klímy používa rovnaký slovník. „Máme dve istoty: človek svojou činnosťou mení zloženie atmosféry a podnebie sa tak otepľuje,“ hovorí napríklad francúzsky odborník na podnebie Jean Jouzel. Výskumníci registrujú v posledných 150 rokoch postupné otepľovanie, ktoré je veľmi rýchle a bezprecedentné v dejinách. Podľa výskumu polárnych ľadovcov sa dá tvrdiť, že otepľovanie je badateľné najmä od konca druhej svetovej vojny a že súvisí s koncentráciou kysličníka uhličitého (CO2). Ten vzniká pri ľudskej činnosti uvoľňovaním z plynu, nafty a uhlia. Otepľovanie sa prejavuje vysokou kondenzáciou vodných pár uvoľnených z oceánov. To vedie k násilným javom: silné smršte, veľké suchá, búrky. Vedci tvrdia, že je nevyhnutné okamžite začať s obmedzovaním plynov so skleníkovým efektom, inak sa podnebie v nadchádzajúcich desaťročiach bude aj naďalej výrazne meniť. Kontrolovať emisie týchto plynov však predpokladá vážne politické opatrenia a zásahy do hospodárskeho rozvoja, ktorý je však závislý od energie.

(jnk)