|
|||||||||||||||||
Utorok 9.Januára 2001 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Afrika patrí aj bielymNasledovaniahodná výzva namíbijského premiéra História nám veľakrát ponúka priestor na úsmev. Či vlastne skôr na také filozofické pousmiatie sa nad tým, ako sa veci menia. Ešte pred 15 rokmi v belochmi ovládanej Namíbii boli namieste reči domorodého černošského obyvateľstva: Afrika patrí černochom. Koloniálna nadvláda a aj režim rasovej segregácie, ktorý do Namíbie v minulosti exportovala susedná Južná Afrika, sú už našťastie minulosťou. Domorodé obyvateľstvo prebralo politickú moc do svojich rúk a, hľa, teraz sa ozývajú názory opačného razenia. Je načase, aby černošské obyvateľstvo Afriky začalo akceptovať, že aj belosi sú súčasťou tohto kontinentu, povedal začiatkom tohto týždňa namíbijský premiér Hage Geingob. Musíme skoncovať s myslením, že Afrika je tu iba pre černochov. Bieli musia byť začlenení do našej spoločnosti, lebo v nej majú miesto a nesmieme ich ignorovať, vyhlásil Geingob počas stretnutia s lídrom Kampane za uvedomenie namíbijskej mládeže (NYAC) Gibeonom Birisamubom. NYAC práve rozbieha po celej krajine viacero projektov (turistika, služby, kultúra) v tomto duchu a podpora predsedu vlády je viac ako vítaná. Premiér Geingob nezaváhal a mladým aktivistom vysvetlil, že akýkoľvek spoločenský projekt musí byť vo svojej podstate demokratický, čiže inkorporovať všetky zložky spoločnosti. Ináč vraj je akákoľvek snaha odsúdená na neúspech. Stretol som nedávno svojho starého kamaráta z Nigérie a ten tvrdil, že mi závidí, že tu na juhu Afriky musíme byť šťastní, že máme zmiešanú spoločnosť, lebo rôznorodosť znamená iba prínos, povedal Geingob a dodal, že černošskí velikáni ako Martin Luther King alebo Malcolm X boli slávni a oceňovaní nie pre ich farbu pokožky, ale pre svoj charakter a ideály, ktoré propagovali. Nepochybne má namíbijský premiér pravdu, lebo africká populácia nie je vôbec rasovo homogénna. V Južnej Afrike, kde belosi (bývalí vládcovia) majú svoje vlastné politické strany a zúčastňujú sa na politickom živote, je to najvypuklejšie. Ak v Južnej Afrike majú pre mocenský monopol ANC ešte ďaleko k úspešnej integrácii belošského či indického obyvateľstva do spoločnosti, oproti situácii v susednom Zimbabwe je to však úplný raj. Zimbabwianska vláda prezidenta Roberta Mugabeho totiž vlani odštartovala proces konfiškácie pôdy belošských farmárov, čo sa vo viacerých prípadoch skončilo obeťami na životoch. Výzvy o tom, že Afrika patrí aj bielym, sú síce zmierovacie, vysoko pokrokové a humánne, stavajúce na budúcnosti a nie minulosti, ibaže nie všetci africkí lídri sú ochotní ich hlásať a presadzovať do praxe. Iaromír Novák |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |