|
|||||||||||||||||
Utorok 9.Januára 2001 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kto zachránil šikmú vežu?Šikmá veža v Pise sa pomaly pripravuje na nových návštevníkov. Ak bude všetko v poriadku, už v polovici júna ju sprístupnia verejnosti. Vedcom a technikom pod vedením Michela Jamiolkowského, geofyzika poľského pôvodu, sa podarilo zmenšiť sklon veže o 33 centimetrov a v priebehu prvých dvoch mesiacov tohto roka ho vraj znížia o ďalších päť centimetrov, celkovo teda o pol stupňa. Veža sa tak vráti do stabilnej polohy, v ktorej bola v 17. a 18. storočí. No možno sa okolo nej rozpúta spor okolo postupu, ktorý vedci použili pri jej narovnávaní. Ruský inžinier Jevgenij Pavlovič Straždin totiž tvrdí, že mu v Pise ukradli jeho nápad. Rovnaký postup, aký použili pri záchrane veže, vraj navrhol a aj s výkresmi predložil talianskemu veľvyslanectvu v Moskve už v roku 1965. V Taliansku si asi mysleli, že som medzitým zomrel, ale ja požiadam medzinárodný súd, aby mi priznal autorstvo záchrany veže, aby som dostal príslušnú odmenu, uviedol Straždin. Šikmá veža v Pise sa nachádza na tzv. Piazza dei Miracoli (Námestí zázrakov). Stavať ju začal v roku 1173 Bonanno Pisano. V tých časoch bola Pisa veľkou námornou mocnosťou s kolóniami na Blízkom východe. Málokto však vie, že sa začala nakláňať už pri stavbe. Preto aj práce na nej prerušili a obnovil ich až v roku 1275 Giovanni di Simone. Vežu dokončili o sto rokov neskôr, keď sklon dosahoval 143 centimetrov. Obavy zo zrútenia sú teda staré ako veža sama. Postupom času si na sklon všetci zvykli. Využil ho napríklad slávny miestny rodák Galileo Galilei, ktorý na nej vo výške 54 metrov robil svoje experimenty s gravitáciou zeme. Geológovia sa domnievali, že šikmá veža sa nezrútila len vďaka tomu, že more sa v priebehu rokov od nej vzdialilo a pôda pod ňou stvrdla.
(TASR) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |