Územná a „územnᓠcelistvosť

Turecké žonglovanie na severných irackých parcelách

Vzťahy medzi Tureckom a Irakom, na ktoré od roku 1992 padala srieň nenávisti za vojnu v Perzskom zálive a dlhoročný záťah Turecka proti Kurdom, sa mali od Nového roka znormalizovať. Nový turecký veľvyslanec M. Akat balil kufre z Londýna do Bagdadu, aby po tom, čo turecké lietadlá s humanitárnou pomocou a požehnaním OSN zlietavali nad iracké obytné oblasti, ešte viac utužil regionálnu spoluprácu. Teda vytvoril pre Turecko ako člena severoatlantickej aliancie príležitosť byť mostom medzi NATO a Bagdadom. Ibaže týždeň na to tu máme problém: Ankara priznala, že jej vojaci neoprávnene vstúpili na zvrchované územie Iraku, stopäťdesiat kilometrov do útrob jeho severných oblastí, aby bojovali proti kurdským separatistom (PKK), ktorí vraj napriek zlomkovému počtu stále predstavujú pre tureckú územnú celistvosť hrozbu. Z toho vyplýva, že Turecko sa nemieni zastaviť pred ničím a boj bude doťahovať do odstránenia posledného muža. Je zrejmé, že Saddám Husajn, akokoľvek sa špekuluje o smrteľných kombináciách jeho zdravotného stavu, vyzval na okamžité prešetrenie udalostí a intervenciu arabských štátov. Turecká technická pomoc „kurdským spojencom“, teda Vlasteneckému zväzu Kurdistanu (PUK), ktorý za štedrej finančnej dotácie Ankary bojuje proti rozprášenej a zdrvenej Strane kurdských pracujúcich, však nie je namieste. Veď aké by to bolo, keby si všetky krajiny osobovali právo zakročiť proti domnelým aj skutočným narušiteľom spoza hraníc a bez súhlasu druhého štátu by napadli jeho územnú suverenitu. Aj im by išlo o ochranu vlastnej suverenity. Tým by sa mohli stať oprávnenými slová irackého ministra obrany H. Ahmada, že Irak nevylučuje novú vojenskú konfrontáciu s USA, ak „agresia (proti Iraku)“ bude pokračovať. Aj na území Spojených štátov je silné zastúpenie irackej opozície - ktorej sa ušla značná časť amerického 97 mil. dolárového úsmevu určeného na zvrhnutie irackého vládneho režimu - čo je jasným dôkazom, že predstavuje pre irackú územnú celistvosť a zvrchovanosť reálnu hrozbu. Spomínaný iracký minister však hrozbu podmienil skromne, skôr len pokračovaním amerického bombardovania za asistencie britského kolegu nad vykolíkovanými parcelami Iraku po dvoch vojnách v Perzskom zálive, ktoré vlastne OSN nikdy neodsúhlasila, ani rezolúciou nenariadila.

„Tureckí obyvatelia kurdského pôvodu“, ktorí takmer dve desaťročia zápasia o vlastný štát na území Turecka, Sýrie a Iraku (Kurdistan leží na približne 400 000 km2) však majú smolu. Systematické turecké krvavé zašliapavanie povstalcov sa neskončilo ani uznaním porážky hlavnej PKK (najsilnejšia zo 17 menších strán bojujúcich od roku 1984 za vlastný štát), aby tak 12-miliónové etnikum nebolo úplne vyhladené, resp. aby nepokračovalo posilňovanie už milióna migrujúcich po takmer 40 krajinách sveta. Kým však Irak tvrdo zaplatil za Kurdov a neskôr za ohrozovanie územnej celistvosti Kuvajtu, Ankara nikdy nedostane za svoje správanie ani len po prstoch. Navonok je Turecko totiž chránené členstvom v NATO, je pohodlne usadené na križovatke nestabilných, ale potrebných zón - Balkánom, Kaukazom, strednou Áziou a Blízkym východom a sú tu nedozerné zásoby kirkútskej ropy a vodné bohatstvo Anatólie. Sama Clintonova administratíva už požiadala nového prezidenta G. W. Busha, aby pokračoval v orientácii zahraničnej politiky USA, a pokiaľ ide o Irak, aby riešila problémy rovnako, pretože prezident Saddám Husajn predstavuje stále nebezpečenstvo pre oblasť. Pozornosť sa teda v žiadnom prípade na Turecko sústreďovať nebude. Územná celistvosť nie je vždy „územnᓠcelistvosť.

(sb)