|
|||||||||||||||||
Utorok 9.Januára 2001 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Uránové paradoxyNetestovaný liek sa do distribúcie nedostane Ak z aféry s ochudobneným uránom extrahujeme tragické a odborné prvky a pozornejšie sa započúvame do obhajoby a vysvetlenia použitia munície s vypáleným 92. prvkom Periodickej sústavy, nezostáva nám nič iné, len neveriacky krútiť hlavou a v duchu sa seba znovu opýtať: Ako treba žiť tento život? Z tábora NATO dennodenne znie: Neexistujú lekárske dôkazy, že použitie striel s ochudobneným uránom ohrozuje zdravie človeka. No, a čo? Ak by povedali: máme dôkazy, že ochudobnený urán je neškodný, bolo by to celkom iné. Ale takto je to, pri všetkej úcte, dosť chabé. Predtým, ak sa nejaký medikament dostane do distribúcie, potrebné je vykonať nespočetné výskumy a testy, že nemá škodlivé účinky. Inak nedostane zelenú. Bombardovanie Juhoslávie bolo vo verejnosti prezentované ako liek na krízu v Kosove, ibaže ho žiadni odborníci na rádioaktivitu a ľudské zdravie neschvaľovali. Alebo, že by letecké útoky boli iba zisťovania vedľajších účinkov? Najhoršie však je, že s podobným princípom nezodpovednosti za svoje konanie a takmer rovnakými vyhláseniami sa stretávame aj v ďalších oblastiach života. Neexistujú vedecké dôkazy, že dochádza k otepľovaniu zemskej atmosféry a vôbec nie je jasné, aké dosahy môže mať eventuálne otepľovanie, často počuť na svetových konferenciách o klimatických zmenách. Potom tak vyzerajú aj závery týchto stretnutí, prípadne dodržiavanie týchto záverov. Nepresvedčivo znejú aj vyhlásenia európskych politikov, že ich USA neinformovali o použití uránovej munície v Bosne. Lebo vždy je tu možnosť opýtať sa. A dôvody na to boli. V rokoch 1994 - 1995 sa totiž dobre vedelo, že vo vojne v Perzskom zálive sa takéto strely používali a známy bol aj tzv. zálivský syndróm záhadné ochorenia amerických veteránov. Pritom v prvej fáze leteckého angažovania NATO v Bosne boli cieľmi útokov práve tanky a ochudobnený urán je zložkou protitankovej munície. A ak to politici náhodou aj vtedy nevedeli, do vojny v Kosove (1999) sa to jednoducho dozvedieť museli. Ak nie inde, tak zo srbských nezávislých médií, pre ktoré NATO použitie kontroverznej munície potvrdilo. No, a potom to divadlo s prešetrovaním vojakov pôsobiacich v Kosove, keď odborníci jasne uvádzajú, že dôsledky na zdraví sa môžu prejaviť až po niekoľkých rokoch. Pritom je to úplne jednoduché. Ak chceme jasnú odpoveď na otázku, či a nakoľko je ochudobnený urán škodlivý, je nevyhnutné urobiť komplexný, nezávislý a verejne dostupný výskum v Bosne, ale najmä v Iraku, kde sa odpálilo oveľa viac týchto striel a uplynulo dosť času na to, aby sa prejavili dôsledky. (by, ma) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |