Volanie po dôstojnosti

Ad: Žime ako v nebi... (Hd 2. januára 2001)

Zaujalo ma okrem iného konštatovanie, že toľko múdrych a dobrých ľudí nie je schopných pohnúť problémami, a následne položená otázka, v akom pomere musia byť tieto bytosti voči ľudským nulám, aby došlo k citeľnému pohybu vpred? Som presvedčený, že namiesto nekonečných polemík je nevyhnutné konať, teda začať formovať úplne novú politickú reprezentáciu, ktorá sa postará aj o to, aby organizátormi nášho politického, ekonomického, kultúrneho a spoločenského života neboli ľudské nuly. Ak budeme viesť kultivovanú a erudovanú diskusiu s ľuďmi, ktorí nechávajú za sebou zruinovanú ekonomiku, vytunelované firmy a morálny úpadok, tak ich v tejto činnosti len podporujeme a dávame im legitimitu. Zásadné problémy a riešenia vyžadujú celé a silné osobnosti, ktoré pevne sedia v „sebe samých“. Oslabené, vyhasnuté, seba samých zapierajúce a všetko popierajúce osoby nie sú vhodné na žiadnu dobrú vec. Najmenej na politiku. Politika, ktorá sa praktizuje v Slovenskej republike, pustoší nielen ekonomiku, ale aj slovenského ducha a je politikou malou, pretože ju vykonávajú ľudia, ktorým uniklo dedičstvo vládnucej elity a nemajú inštinkt k moci. Ak nevrátime správe veci národno-štátnych a verejných dôstojnosť, ktorá jej patrí, dôjde k úplnej rezignácii obyvateľstva a následnému všeobecnému úpadku. Zásadná zmena vykonávania politiky nech je naším cieľom a venujme jej patričnú energiu, um a silu.

F. P., Terchová