Návrat štátnych zásahov do ekonomiky?

Údajne sa mení legálny a politický rámec USA

„Nová ekonomika s jej komunikačnými sieťami, so zázračným internetom a informáciami až do postele? Kto si na ňu dnes spomenie, pritom ešte pred tromi rokmi bola oslavovaná ako takmer zázračný predpis na dlhodobú, ak nie aj večnú prosperitu,“ napísal spravodajca ČTK v New Yorku.

A skutočne. V dnešných časoch nielenže rýchlo žijeme, sledujeme rýchly rozvoj vedy a techniky, ale rýchlo prichádzame aj o sny a ilúzie. Prasknutie IT bubliny na svetových akciových trhoch bolo prudkým vytriezvením pre všetkých investorov, ktorí verili v neobmedzenú silu tohto sektora. Vývoj po útokoch na WTC a Pentagón úplne potlačil debatu o novej ekonomike, naopak, do popredia sa dostáva starý dobrý štát ako regulátor hospodárstva. „Keď komentátori a analytici hovorili, že svet sa zmenil 11. septembra, v prvom rade mali na mysli objavenie sa nových nebezpečenstiev pre Spojené štáty, ďalej na koniec ilúzie o bezpečnom svete po skončení studenej vojny, ako aj o začiatku nového druhu globálnej vojny bez tradičných armád. Avšak teraz, keď administratíva prezidenta Georgea W. Busha a Kongres ponúkli prvé konkrétne odpovede na najväčšiu americkú krízu od skončenia druhej svetovej vojny, je jasné, že sa zmení ešte niečo. Americký legálny a politický rámec, ktorý vyzdvihuje voľný trh a odmieta štátne zásahy do hospodárstva, sa prerába,“ uvádza sa v analýze britského denníka Financial Times. Už tri dni po útoku Kongres schválil 40 miliárd USD výdavkov na posilnenie bezpečnosti a naliehavú pomoc a hneď na to aj 15 miliárd na pomoc aerolíniám. Avšak tu sa rozprávka vôbec nekončí. V najbližšom čase možno očakávať ďalší, asi 50-miliardový balík ako fiskálny impulz ekonomike, ktorá sa už teraz s najväčšou pravdepodobnosťou nachádza v recesii. Spolu s očakávaným znižovaním daní by tak mohlo dôjsť k návratu k rozpočtovým deficitom.

Financial Times vo svojej analýza okrem toho poukazuje na zmrazenie majetku teroristov a ich spolupracovníkov ako najlepší príklad regulačného opatrenia. „Minister financií USA Paul O´Neill počas väčšej časti tohto roka iritoval medzinárodných partnerov neochotou súhlasiť s tvrdším režimom voči off-shore centrom prania špinavých peňazí. Ministerstvo financií odmietalo zasahovať do voľného trhu kapitálu a malo obavy o dôsledky na americkú konkurencieschopnosť,“ píšu noviny a dodávajú, že zmrazenie majetku vo svojej podstate zachádza ďalej aj od požiadaviek najhorlivejších zástancov prísnejšej regulácie.

Britský The Economist pritom poukazuje na fakt, že jedným z Bushových predvolebných hesiel bolo: „Al Gore verí štátu, ja verím ľuďom.“ Na zmiernenie irónie treba povedať, že väčšina spomínaných opatrení by mala byť iba dočasného charakteru. Zaujímavou otázkou v tomto smere však je, ako by sa Biely dom a Kongres správali, keby k útokom nedošlo. Podľa ČTK niektoré udalosti, akou bola napríklad energetická kríza v Kalifornii, jasne naznačovali, že voľný trh nie je všeliekom. Myšlienka, že súkromný priemysel bude súčasne sám sebe aj regulátorom, keď ide o také verejné statky, ako je bezpečnosť na letiskách, sa musí prehodnotiť. Celý pohyb smerom k deregulácii zreje na veľkú zmenu,“ tvrdí C Dudley, hlavný ekonóm spoločnosti Goldman Sachs.

Že by v časoch nestability a neistoty tvrdá liberalizácia a úsporné rozpočty neboli práve tou najschodnejšou cestou?

Rastislav Boldocký