Generálny štrajk? Zatiaľ nie

Kameňom úrazu sa pre tripartitu stal rokovací poriadok

Ako dlho potrvá prerušenie sociálneho dialógu, ku ktorému došlo 11. septembra, keď zástupcovia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR odmietli plošné zvyšovanie cien za zemný plyn od 1. októbra v priemere o 19,3 %? Má táto situácia spoločné črty s neúčasťou KOZ na práci Rady hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD) vo volebnom období predchádzajúcej vlády? KOZ reprezentuje v tripartite 38 odborových zväzov, ktoré mali k 30. 9. 2000 asi 700-tisíc členov. Podľa jej prezidenta Ivana Saktora je situácia odlišná v tom, že odborári v roku 1997 dialóg neprerušili, ale odišli z rokovaní, ktoré prebiehali na základe gentlemanskej dohody, pričom si pre návrat dali podmienky, ktoré splnila až táto vláda. Jednou z nich bol zákon o sociálnom partnerstve a hlavne o jeho pravidlách. Práve rôzny výklad rokovacieho poriadku, ktorý si na základe tohto zákona schválila RHSD, sa stal kameňom úrazu. Podľa zástupcov AZZZ aj KOZ došlo k jeho dezinterpretácii zo strany vlády. „Aj my, aj zamestnávatelia tvrdíme, že vláda porušila rokovací poriadok,“ odôvodňuje postoje dvoch z troch sociálnych partnerov Ivan Saktor. „Podpredseda vlády po tom, čo sme odmietli o materiáli rokovať, tvrdil aj verejne, že z jeho hľadiska je zákon naplnený a predložil materiál vláde. Namietame proti takému spôsobu a spoločne so zamestnávateľmi sme sa dohodli v predsedníctve RHSD, že sa vrátime za rokovací stôl až po stretnutí

troch najvyšších

predstaviteľov tripartity, teda premiéra, prezidenta AZZZ a mňa.“ Premiéra požiadal o stretnutie tak prezident AZZZ Michal Ľach, ako aj Ivan Saktor. Zamestnávatelia sa pritom dožadujú toho, aby boli prítomní aj podpredsedovia vlády, AZZZ a KOZ, ktorí zasadajú v tripartite. Teraz čakajú na premiérovo pozvanie. „Mali by sme rozhodnúť o tom, kde sa stala chyba, dospieť k správnemu výkladu rokovacieho poriadku a predísť naším rozhodnutím narušovaniu sociálneho dialógu,“ hovorí prezident KOZ. „Z nášho hľadiska by vláda mala uznať svoju chybu, pretože máme aj právne výklady, že sa nemýlime. Skôr je to interpretácia podpredsedu vlády, ktorý má svoj spôsob rokovania v tripartite a v konfliktnej situácii potvrdil náš názor, že nie je veľmi vhodným typom na to, aby viedol dialóg. Ak sa to urovná, bude systém rokovaní pokračovať v zmysle zákona aj rokovacieho poriadku.“ Ivan Saktor však nevedel povedať, čo sa stane, ak sa nedohodnú. Tlmočil nám, že aj zamestnávatelia deklarovali ako jednu z prvých podmienok nerokovanie

o zvyšovaní cien

plynu v roku 2001. Nestáva sa často, žeby v sociálnom dialógu stáli zamestnávatelia na jednej pozícii s odborármi. „Obaja sociálni partneri si stojíme za tým, že kalendár deregulácie cien bol na tento rok vyčerpaný. Sme však ochotní rokovať o úprave ceny plynu v roku 2002 - podľa toho, aká bude prognóza inflácie a ako budú pripravené kompenzačné opatrenia,“ osvetľuje ich stanovisko I. Saktor a rozvádza postup, ktorý sa v takýchto prípadoch má uplatňovať: „V zmysle rokovacieho poriadku sa ustanoví odborná komisia, porovnajú sa dosahy, ktoré vypočítali jednotliví sociálni partneri a na základe kompromisu sa dostaneme k nejakému číslu. To sa stane východiskom na určenie ceny.“ Čo sa však stane v prípade, že stretnutie najvyšších troch, prípadne šiestich nedospeje k spoločnému stanovisku? Sú odborári, ktorí pripravujú na 17. septembra

protestný pochod

ako výraz nespokojnosti s hospodárskou politikou vlády, rozhodnutí siahnuť aj k radikálnejším spôsobom presadzovania svojich požiadaviek, generálny štrajk nevynímajúc? „Konfliktov v RHSD už bolo viac, a tento je z nášho hľadiska naozaj vážny,“ hodnotil situáciu počas štvrtkového už 124. podujatia Hospodárskeho klubu I. Saktor. „Nie sme tu však na to, aby sme vyvolávali generálny štrajk. No hospodársku situáciu vidíme približne rovnakú ako v roku 1998 a čo sa týka salda zahraničného obchodu, životnej úrovne a reálnych miezd - sme na tom horšie ako vtedy.“

Zuzana Krútka