Smer k neomylnosti?

Peter Kasalovský

Platné znenie tlačového zákona a nedávno NR SR schválená zákonná norma o verejnej informovanosti zaväzujú aj členov vlády SR odpovedať na priame otázky médií. V prvom prípade sú povinní odpovedať do tridsať dní a v druhom do desať dní. Keď tak neurobia v zákonnom termíne alebo nedajú vedieť, prečo ho nemôžu dodržať, tak jednoznačne porušili nielen zákonné normy, ale aj ústavný sľub. Aj v preklade do slovenčiny to znamená takú drobnosť, že konajú protizákonne.

Konkrétny žiadateľ má možnosť oznámiť túto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní alebo vymáhať si predmetné informácie súdnou cestou. Ďalšou možnosťou a v našich pomeroch najrozumnejšou je privodiť si stratu pamäti, teda zabudnúť na svoje žiadosti a „vyššie“ princípy, a tak predísť zdravotným a iným problémom. Jestvuje aj možnosť štvrtá, ktorú môžu využiť prioritne stoické povahy. V tomto prípade musí byť žiadateľ vnútorne presvedčený, že odpoveď je už či takmer „na ceste“.

Keďže si musím nielen čas, ale už aj zdravie šetriť, tak začínam vyznávať tú tretiu možnosť s tým, že si prikazujem stratiť pamäť dočasne. Avšak v momente, keď dotyční činitelia, ktorí porušili viackrát zákon, čiže neposkytli vedome požadované „očistné a očisťujúce“ informácie, keď opäť raz začnú presvedčovať verejnosť o svojej čestnosti, tak ich označím prinajmenej za luhárov. Urobím tak aj vtedy, keď sa k tomu neodhodlajú v nadchádzajúcom volebnom virvare.

Dovtedy, kým sa uvedeným spôsobom dostanem do otvoreného konfliktu s niekoľkými členmi vlády a vysokými štátnymi úradníkmi v záujme nevyhnutnej hygieny, musím preskúmať, z akého prostredia sa vypracovali až do vrcholového manažmentu štátu. Je nevyhnutné zistiť, a to v záujme budúceho národného blaha, kde sa im nedostalo výchovy a prečo im chýba zmysel pre poriadok, povinnosť a vôbec občiansku disciplínu.

Rozhodol som sa pre prevenciu proti nie nemožnému budúcemu teroru. Ten má tú najživnejšiu pôdu vtedy, keď sa výkonnej moci toleruje „strážcami zákonnosti“ porušovanie čo len jedného platného zákona, nehovoriac už o nerešpektovaní iných nepísaných, avšak v priemyselne a kultúrne vyspelom svete uznávaných noriem. Nuž čo, aj v našej krajine má svoju tradíciu tendencia politickej sféry zahľadieť sa do seba a myslieť si, že je tu priam naveky.

Prejavy našich domácich politikov sú väčšinou nezáživné nielen obsahom, ale aj formou. Dokonca aj v písomných výplodoch sú schopní byť - ostať mimo konkrétnej témy, prípadne otázky. Môže „to“ byť dielo podriadených alebo byrokratickej hydry, ale podstata priam historického problému sa nemení. Postupne politici a ich aparáty prebehnú na takú pozíciu, že začnú oslabovať dovtedajšiu demokraciu, ktorá ich vymrštila na politické nebesá.

Približuje sa ten čas, keď bude opäť len na politikoch a ich nohsledoch o čom, komu a či vôbec sa budú vyjadrovať pre verejnosť. Názor majetkovo a mocensky normálnych občanov bude pre nich nezaujímavý. Nepotrvá dlho, keď sa každá odchýlka od ich názorov začne považovať za pomýlenosť a škodlivosť, či za nepriateľstvo voči demokracii, štátu-národu a pokroku. Že to tak je potvrdzuje nateraz jediná módna farba : je ňou už dlhšie ružová.

Verte, že všetko bude ružové, pokiaľ budete poslušní...

Peter Kasalovský