Vina padá na štátnu správu

V čase „klubových prázdnin“ sme uverejňovali odpovede členov Hospodárskeho klubu (NEF) na sedem otázok výkonného podpredsedu a šéfredaktora Hd. Pred uzavretím ankety priebežne dáme priestor ešte niektorým ďalším odpovediam. Oslovených bolo stoštyridsaťdva prominentných členov ocenených Zlatým biatecom alebo Prominentom ekonomiky, ktorí obhospodarujú viac ako 65 % priemyslu v SR. Tieto otázky dostali aj politici, resp. verejní činitelia a ďalší hospodárski lídri. Z odpovedí vznikne podkladový materiál pre klubové zhromaždenie, ktoré sa koncom roka pokúsi inovovať vládne know-how pre Slovensko.

Dnes sa vyjadruje Alexander Pálffy, generálny riaditeľ a. s. Plastika Nitra.

1. Čo v slovenskej ekonomike hodnotíte pozitívne a čo nezvládnuté, resp. problematické v prvom polroku 2001?

- Už niekoľko rokov sa vlády snažia Slovensko orientovať smerom k Európskej únii, čo sa považuje za základný smer. Považujem to za veľmi pozitívne z dôvodu, že sa zabezpečí maximálny synergický efekt výhod polohy, ekonomiky, ale aj výrobných a mozgových kapacít. Relatívne kladne je možné hodnotiť aj úroveň inflácie za spomínané obdobie. Robiť komplexné hodnotenie mi neprináleží, napriek tomu vnímam ohromnú aktivitu podnikateľských subjektov nielen domácich, ale aj zahraničných na prežitie a prípadný rozvoj. Mnohé vyhlásenia našich politikov vnímam ako

pokus o oživenie

bez komplexného hľadiska na daný problém, teda veľmi populistické konanie bez záverečného účtu z hľadiska na vývoj krajiny. Tieto moje tvrdé slová potvrdzujú skutočnosti, že na Slovensku nezamestnanosť dosiahne v decembri 530- až 540-tisíc občanov. Podľa prognóz v januári 2002 to bude dokonca 550- až 560-tisíc vrátane toho, že sa v tomto roku očakáva rovnaký priemer ako v roku 2002. Za varujúce považujem obchodný deficit, ktorý sa v auguste vyšplhal na 8,9 % z HDP. Tieto výsledky môžu významne zúžiť kľúčový priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb našich bánk. Preto vláda, dovoľujem si tvrdiť, nevytvára dostatočné podmienky pre podnikateľov v oblasti exportu a chýbajú stimuly na intenzívnejší rozvoj. Z hľadiska zahraničných investorov chýba slovenskému podnikateľskému prostrediu transparentnosť legislatívy a osobitne daňovej. Preto vláda na poslednú chvíľu dodatočne navrhuje rôzne zmeny a dobrým príkladom tohto môjho tvrdenia je Devín banka. Samotné a zdravé podnikateľské prostredie tvorí územný celok s daným podnikom. Neskoré prijatie zákona o územných celkoch môže významne spomaliť aktivitu zahraničných investorov. Keď k tomu pripočítame rôzne oneskorené

privatizačné kroky

vlastného územného celku v oblasti infraštruktúry, ako napríklad kanalizácia a skladovanie odpadov a z toho vyplývajúcu neznalosť nákladov, tak chýbajú vlastne seriózne podklady pre podnikateľský zámer. Som toho názoru, tento krátky výpočet problémov len naznačuje to, že od vlády, ministrov a parlamentu sa musí požadovať vyššia koncepčnosť. Úplne samostatnú kapitolu v našom štáte tvorí problém vymožiteľnosti práva. Zatiaľ medzi poctivými podnikateľmi je mnoho indivíduí, ktoré zámerne zapríčinili pád niektorých bánk a prosperujúcich podnikov a nie sú možno ani trestne stíhané a s úsmevom ich stretávame na uliciach.

2. Ktoré brandže, prípadne firmy považujete za rozhodujúce pre vývoj hospodárstva SR?

- Pre Slovensko už tradične najväčší podiel tvorby HDP a zahraničného exportu zabezpečuje strojárstvo, ktoré je v súčasnosti chápané už len ako automobilový priemysel, a celá chémia vrátane gumárenského a farmaceutického priemyslu. V týchto odvetviach zaznamenávame žiaduce tendencie nielen rastu efektívnosti a konkurencieschopnosti, ale sa vytvárajú predpoklady na celosvetový globalizačný proces. Vlajkovými loďami sú Volkswagen Slovakia, Slovnaft, Matador Púchov, Slovakofarma Hlohovec. Ostatné sektory ďaleko zaostávajú, ale sú perspektívne možnosti. Za také považujem cestovný ruch, dopravu a poľnohospodárstvo. Z totálneho úpadku sa len veľmi

ťažko zotaví

celý drevársky priemysel vrátane nábytkárov. Relatívne málo sa hovorí o celulóze a papierenských komplexoch. Vzhľadom na významné výsledky hospodárenia, exportu a možnosti zabezpečenia surovinami z domácich zdrojov je tu významná perspektíva. Osobitnú kategóriu tvorí celý energetický a plynárenský sektor, ktorý má významné možnosti, ale hlavne aj rezervy.

3. Ako vnímate bankový sektor, osobitne výsledky ozdravného procesu v Slovenskej sporiteľni, vo VÚB a v IRB?

- Vlastné procesy sa začali už v roku 1993, a to preto, že napríklad VÚB v tom čase bojovala o medzinárodné uznanie. Posledné roky umožnili prípravu na vstup zahraničných investorov, čo považujem za jediný možný spôsob ako nás skutočne zapojiť do medzinárodných ekonomických štruktúr. Z dôvodu objektívnosti však musím konštatovať, že daň, ktorá padne na ramená daňových poplatníkov, je veľmi vysoká a dalo sa tomu objektívne zabrániť.

4. Aký je váš názor na menovú situáciu SR a možný vývoj kurzu koruny oproti EUR a USD v druhom polroku 2001?

- Žiaľ, posledné septembrové udalosti v USA významne

budú rezonovať

v celosvetovej ekonomike a budú mať dosah na vývoj kurzu všetkých mien. Je ťažko vyslovovať prognózy,

ale samotný vývoj už teraz poznamenáva našu obchodnú bilanciu. Môže znamenať spomalenie a pokles produkcie najvýznamnejších odvetví, a tým aj spomaliť už i tak pomalý rast HDP.

5. Ako by ste formulovali hlavné úlohy pre hospodárstvo, podnikanie, a tie celospoločensky najvýznamnejšie?

- Musím konštatovať, že od roku 1990 chýbajú základné koncepčné dokumenty pre podnikateľskú sféru. Ako prvú zásadnú vec, ktorú už nemáme možnosť v podstate napraviť, bola koncepcia privatizácie a samotný proces zmeny vlastníckych vzťahov. Paralelne s týmto procesom malo nasledovať spracovanie rozvoja infraštruktúry (diaľnice, letecká doprava, turistický ruch). Pokusy o spracovanie energetickej koncepcie a zásadnej hospodárskej politiky vrátane vedy, techniky a školstva sa síce zaznamenali, ale nedôsledne časovo plnené. Tieto principiálne dokumenty spracovať na časový horizont 5 až 15 rokov považujem za nevyhnutné v krátkom čase nielen rozpracovať, ale aj začať plniť.

6. Čo by ste vykonali v záujme zníženia miery nezamestnanosti na 15 % a nižšiu hodnotu?

- Určite by som zrušil verejnoprospešné práce a mnoho zamestnancov štátnej správy. Musíme si uvedomiť, že práve oni nesú zodpovednosť za zlé hospodárenie a následné prepúšťanie. Vysoko neodborná účasť v dozorných radách a v predstavenstvách v mnohých podnikoch má za následok hromadné prepúšťanie alebo i mnohé konkurzy podnikov. Často sa stáva, že neodborná privatizácia predlžuje ekonomickú

agóniu podniku

a má za následok tzv. sociálnu únavu národa, čo sa odráža významne na hospodárskych výsledkoch. Na zníženie nezamestnanosti sa musíme vybrať cestou zásadnej podpory malých a stredných podnikateľov, agroturizmu, cestovného ruchu a poľnohospodárstva. V oblasti priemyslu je potrebné využiť zvýšenú podporu zahraničných investorov, okrem iného aj výstavbou priemyselných zón a markantných daňových úľav a iných systémových opatrení.

7. Kde sa chcete ako firma, resp. inštitúcia dostať v tomto roku?

- Prajem si, aby náš podnik hospodáril s kladným výsledkom. Chceme posilniť naše pozície nielen na domácom, ale aj na zahraničnom trhu. Prioritou je ČR, ale i SNŠ a Ukrajina. Želám si, aby sme naplnili sociálny program vrátane vzdelávania. Manažment vie, že v podniku sú pracovití ľudia, ktorí žijú nielen pre firmu, ale pre celý región. Chceme aktívne ovplyvňovať poslancov, aby prijímané zákony pre rezort chémie boli odborne a legislatívne na úrovni EÚ.