Dva prípady ochorenia na sneť slezinnú (antrax) v USA zaujali viaceré britské denníky. Britskí vedci však aj napriek obavám, že smrť jedného pacienta na Floride spôsobilo úmyselné vypustenie vírusu antraxu, tvrdia, že táto baktéria nie je veľmi vhodná ako biologická zbraň. Podľa profesora mikrobiológie na univerzite v Birminghame Harryho Smitha je človek pomerne odolný voči antraxu. Médiá prehnali riziko útokov, často sa odvolávajúc na pokusy na opiciach, podľa ktorých sto kilogramov antraxových spórov rozšírených vo Washingtone by mohlo zabiť tri milióny ľudí. Opice sú však na tento vírus náchylnejšie ako človek, pripomína profesor Smith. Antrax je infekčné ochorenie, ktoré napadá najmä dobytok. Ide o vzácnu, ale v mnohých prípadoch smrteľnú chorobu. Slezinnú sneť spôsobujú baktérie, ktorých zárodky (spóry) prežívajú v pôde, kam sa dostanú z trusu zvierat. Človek sa ňou môže nakaziť vzduchom, dotykom (pri poranení, vodou a potravinami). Vyskytuje sa vo forme kožnej, pľúcnej, črevnej a septickej. Inkubačná lehota je jeden až sedem dní, zvyčajne sa prejaví po troch dňoch. V prípade pľúcnej formy je to 24 hodín. Najhoršia je pľúcna forma, ktorú spôsobuje kontaminovaný prach. Pľúca sa zalejú krvou a rozpadnú sa.
Po treťom prípade zistenia antraxu v USA sa vo svete začínajú prejavovať obavy z možného nasadenia biologických zbraní. Vo vybavení armád však nie je tento druh bojových prostriedkov ničím novým. Otravnými látkami zamorovali vojaci studne už v stredoveku. Práve to vyvolalo v 14. storočí v Európe epidémiu moru, ktorej podľahlo 20-30 miliónov ľudí. K podobnej taktike sa uchýlila aj japonská armáda počas druhej svetovej vojny v Číne. Kiahne, ktoré do Južnej Ameriky zavliekli v stredoveku španielski vojaci, mali zasa na svedomí genocídu Indiánov a podobnú metódu použilo v 18. storočí na území Severnej Ameriky aj Anglicko v boji proti Francúzsku: indiánskym kmeňom, ktoré stáli na strane Francúzov, darovali Angličania deky, nakazené kiahňovým vírusom.
Dnes bude jasno až polojasno, ráno v nižších polohách ojedinele hmla alebo zamračené oblačnosťou z hmly. K obedu od severu pribúdanie oblačnosti a na severe ojedinele slabé zrážky. Najvyššia denná teplota 16 až 20, na krajnom severe miestami chladnejšie, vo výške 1500 m okolo 8 stupňov. Severozápadný až severný vietor 3 až 7 m/s. V piatok bude jasno až polojasno, na severovýchode spočiatku oblačno a ojedinele slabé zrážky. Ráno miestami hmla. Nočná teplota 11 až 7, v údoliach okolo 5, denná teplota 17 až 21, na severe okolo 15 stupňov. V sobotu bude jasno až polojasno, ráno a predpoludním miestami hmla. Nočná teplota 10 až 5, denná teplota 19 až 23, na severe okolo 15 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 7.09 a zapadne o 18.07 hod.