Len človek dokáže vdýchnuť život

Dvanásty október 2001 je, vyznávam sa vám, vysokoctené auditórium, skutočne dosiaľ najvýznamnejším dňom mojej už vyše tridsaťročnej profesionálnej dráhy v odvetví chemického priemyslu, ktorá sa v plnom rozsahu viaže k akciovej spoločnosti Slovnaft Bratislava a k jej právnym predchodcom.

Vstupom zahraničného strategického investora, ropno-plynárenskej spoločnosti MOL do Slovnaftu, bola aj v strednej Európe naštartovaná etapa konsolidácie regionálneho energetického sektora, vytváranie nadnárodných subjektov spracovávajúcich ropu a zemný plyn na produkty rafinérie a petrochémie.

Vstupom MOL-u sa výrazne zmenilo aj naše akcionárske portfólio. MOL je dnes najväčším akcionárom s podielom 36,2 % akcií, manažérsko-zamestnanecká spoločnosť Slovintegra má 28,6 %, Bank of New York, ako depozitár Európskej banky pre obnovu a rozvoj, má 8,3 %, Fond národného majetku Slovenskej republiky už nie je naším akcionárom. Slovnaft je v súčasnosti riadený medzinárodným manažmentom.

Prínosy z partnerstva Slovnaft - MOL vidíme najmä v získaní vedúcej pozície a v dynamickej úlohe na najrýchlejšie sa rozvíjajúcom trhu v strednej Európe, vo vytvorení excelentnej rafinérskej a marketingovej skupiny prostredníctvom finančnej a prevádzkovej dokonalosti, k čomu má významne prispieť využitie synergií i využitie skúseností MOL-u z jeho

Strategické partnerstvo Slovnaft - MOL vytvára priaznivé predpoklady na to, aby sa obe spoločnosti stali lídrom v strednej Európe v oblasti ropného priemyslu a úspešne tak obstáli v podmienkach globalizujúcej sa ekonomiky.

Slovnaft sa v podnikateľských aktivitách sústredí na kľúčové oblasti svojho podnikania - rafinérske a petrochemické spracovanie ropy a predaj rafinérskych a petrochemických výrobkov vrátane maloobchodného predaja motorových palív.

Sme si plne vedomí toho, že odvetvie, v ktorom Slovnaft pôsobí, je „dospelé“, že nemá predpoklad extenzívneho rastu a že jeho ďalší vývoj bude smerovať najmä k vyššej kvalite vyrábaných produktov, zvýšenej efektívnosti a environmentálnej akceptovateľnosti výrobných procesov.

Z hľadiska našej generácie a možno ešte niekoľkých nasledujúcich generácií bude pravdepodobne k dispozícii dostatočné množstvo ropy pre rafinérsky a petrochemický priemysel, ale z dlhodobého hľadiska 50 - 100 rokov si musíme uvedomiť, že priemysel spracovania ropy vlastne speje k svojmu zániku. Pre najbližšie roky Slovnaft svoj rozvojový program zakladá na modernizácii rafinérskej a petrochemickej časti svojich aktivít.

Pri mnohých príležitostiach zdôrazňujeme, že najväčším bohatstvom Slovnaftu sú jeho ľudia. Bez nich by naša spoločnosť bola iba tonami kovov, betónu a surovín. Iba človek dokáže vdýchnuť život technologickým procesom, riadiť ich a využívať vo svoj prospech. Preto sú naši ľudia, zamestnanci spoločnosti, právom centrom našej pozornosti: venujeme sa ich výberu, príprave, ďalšiemu rozvoju ich odbornosti a kvalifikácie, dbáme na to, aby pracovali v bezpečných a ergonomických pracovných podmienkach, snažíme sa zvyšovať mieru ich pracovnej spokojnosti a identifikácie so spoločnosťou a pomáhať uspokojovaniu ich pracovných, sociálnych a životných potrieb.

Náročné úlohy budúcnosti môžeme zabezpečovať iba prostredníctvom vzdelaných, rozhľadených, kreatívnych a fortieľnych ľudí. Preto venujeme veľkú pozornosť celoživotnému vzdelávaniu a neuspokojujeme sa konštatovaním, že viac ako dve tretiny našich zamestnancov má vysokoškolské alebo úplné stredné vzdelanie. Stredné odborné učilište chemické, ktoré pripravuje kvalifikovaných zamestnancov, a Inštitút vzdelávania, ktorý zabezpečuje ich ďalšiu odbornú prípravu a kvalifikačný rozvoj, sú integrálnou súčasťou našej spoločnosti. Náklady, ktoré naša spoločnosť venuje vzdelávaniu zamestnancov, sú porovnateľné s nákladmi popredných spoločností v našom biznise.

Uvedomujeme si, že spoločnosť, ako je naša, môže byť funkčná a výkonná iba v nadväznosti na firemnú kultúru. Hodnoty v nej obsiahnuté sú vodidlom pre každodennú prácu, riadiace činnosti, tímovú spoluprácu, medziľudské vzťahy, pre zlaďovanie cieľov osobných s cieľmi spoločnosti. Rovnakú dôležitosť pre formovanie vnútorných i vonkajších vzťahov majú etické pravidlá, ktoré sú obsiahnuté v nedávno prijatom etickom kódexe našej akciovej spoločnosti.

Z hľadiska hospodárskej praxe vnímame rozpor medzi potrebami vysokokvalifikovaných odborníkov a reálnymi možnosťami štátu finančne zabezpečiť vysoké školy tak, aby príprava absolventov a ich počty boli na porovnateľnej úrovni s najvyspelejšími krajinami. Dlhodobé neriešenie tohto rozporu môže v budúcnosti spôsobiť i vážne zaostávanie Slovenska.

Neprináleží mi polemizovať o legislatívnych rámcoch riadenia školstva a ani o prerozdeľovacom systéme štátneho rozpočtu, ktorý by mal byť voči školstvu priaznivejší, skôr chcem poukázať na využitie iných možností, napríklad na vzájomne prospešné vzťahy medzi univerzitami, výskumnými, výrobnými či inými organizáciami. Konkrétne Slovnaft má uzatvorených niekoľko dohôd s fakultami Slovenskej technickej univerzity, ale aj s inými školami a vzdelávacími inštitúciami. Myslím si, že je vhodné, ak sú školy vťahované do problémov praxe, čo následne môžu zužitkovať pri príprave absolventov. Naša dlhodobá spolupráca najmä s Fakultou chemickej a potravinárskej technológie a Strojníckou fakultou Slovenskej technickej univerzity, ako i osobná previazanosť mnohých našich pracovníkov - absolventov univerzity - vytvárajú základ aj pre vzájomné diskusie o víziách profilu absolventov univerzity pre budúcnosť.

Každý človek si v živote stavia menšie či väčšie ciele, ktoré sa mu viac alebo menej splnia, mnohokrát aj nesplnia. Postavenie cieľa je vlastne vysoká hora, taká vysoká, ako je veľký cieľ. Túto horu postupne zdolávame a keď vyčerpaní vylezieme na vrchol, vidíme pred sebou ďalšiu horu, ktorú treba zdolať. Na horu môže liezť človek sám, je však oveľa lepšie, keď môže na horu pozvať viac ľudí, kolegov a priateľov, ktorí si pri lezení navzájom pomáhajú.

Mal som v živote to šťastie, že na zlezenie hory som mal veľa súpútnikov. Na horu liezla so mnou manželka Anka, ktorej som predovšetkým vďačný za vytvorenie bezpečného rodinného zázemia, v ktorom som vždy pookrial, keď sa zdalo, že už nevládzem, moji rodičia, ktorí mi dali do vienka odolnosť, nezlomnosť a lásku k jednoduchým ľuďom. Na horu liezli so mnou moji priatelia, kolegovia a spolupracovníci, im patrí vďaka za to, že sme liezli spolu, pomáhali si, tešili sa z každej zdolanej skaly, ktorá nám stála v ceste.

Príbeh o stavaní a zdolávaní cieľov v podobe lezenia na pomyselnú horu musím však ešte doplniť parafrázou citátu Reinholda Messnera: „Človek by mal vyliezť len tak vysoko, aby bol schopný dovidieť na hĺbku dna vlastného ja.“

Slavomír Hatina

12. október, Bratislava